Mínusom plusov je iba doprava

individuálnu bytovú výstavbu. Rozmerali sme 10-árové pozemky pre 50 rodinných domov. Prevažne dotované vybudovanie infraštruktúry si vyžiadalo 10 aj pol milióna korún. Dnes je lokalita zastavaná a žije v nej viac ako 150 obyvateľov, pôvodom z Malženíc, okolitých obcí a z Trnavy. Časť sa prihlásila na trvalý pobyt v našej obci, časť má ešte trvalý pobyt v miestach, z ktorých k nám prišli,“ hovorí starostka Malženíc Viera Jakabovičová.
Podľa vyjadrenia obyvateľov novej lokality, v Malženiciach sa býva dobre. V obci sú potrebné obchody, reštaurácia aj možnosť spoločenského a kultúrneho vyžitia. Najmä bývalí Trnavčania si okrem čistého vzduchu, pokojného, nehlučného prostredia veľmi chvália nové susedské vzťahy na dedine. Vraj sa nedajú porovnať s individualistickou atmosférou v meste. Debaty na ulici, pri plote, spoločné opekačky, ale aj práca v záhrade – to všetko je príjemným doplnkom nového bývania. „Jediným vážnym problémom je spojenie s Trnavou. Autobusy majú grafikon prispôsobený potrebám žiakov, takže dostať sa do mesta v inom čase je ťažké. Spoliehať sa dá iba na vlastné motorové vozidlo, v prípade viacčlennej rodiny ich treba aj viac. To je pre mladé rodiny zvyčajne finančne náročné,“ povedala nám Oľga, ktorej rodina si postavila dom v Malženiciach v roku 1999. Obaja s manželom pracujú v Trnave, kde chodia aj na nákupy. Iba v prípade, že niečo v domácnosti nečakane chýba, využívajú oklieštený sortiment dvoch menších potravinárskych predajní v mieste bydliska. Ak sú však v rodine deti, situácia je zložitejšia. Nie je jednoduché sa rozhodnúť, či budú chodiť do škôlky a školy v obci, alebo v meste. Nejde o podceňovanie kvality výučby vo vidieckych školských zariadeniach, ale o organizačné zvládanie s privedením do nich a vyzdvihnutím dieťaťa. Ešte horšie je to, ak pribudne umelecké vzdelávanie či športové záujmy.
„Moju vnučku jej rodičia zapísali do školy v Trnave, pretože v tom čase ešte bývali v meste. Teraz sa nevedia rozhodnúť, či ju majú psychicky zaťažovať zmenou triedneho kolektívu. Výhodnejšie je pre nich vodiť dieťa do Trnavy aj preto, lebo ak náhodou po neho načas nemôžu ísť z pracovných dôvodov, môžem im v tomto smere pomôcť ja,“ hovorí pani Eva o problémoch svoje dcéry, ktorej rodina si postavila dom zasa v Ružindole. Rovnaká je situácia napríklad aj v Suchej nad Parnou, kde v poslednom čase tiež pribudla ulica nových rodinných domov, zväčša prisťahovalcov z Trnavy. Módny trend bývania v obecných satelitoch miest neobišiel teda ani Slovensko. Slováci ho prijali so všetkými výhodami, prevažujúcimi nad nevýhodami, ktorým kraľuje doprava. Zhodou okolností ani jeden z oslovených sa so svojou rodinou nechce vrátiť bývať do mesta. Apelovali však na Trnavské noviny, aby sme pomohli vidiečanom zlepšiť životné podmienky zdôraznením potreby pridať spoje v hromadnej verejnej doprave.
Janka Pekarovičová