Tunel Frejus: zomreli dvaja Slováci

Malebná dedina Horné Otrokovce ticho smúti s rodinami Blanarovičovcov a Vičanovcov za ich dvomi synmi. Pavol a Martin sú tými dvomi Slovákmi, ktorý doplatili životom na požiar v trinásťkilometrovom alpskom tuneli Frejus medzi Francúzskom a Talianskom. Asi každý z Horných Otrokoviec si od nedele 5. júna želal, aby sa potvrdila pôvodná správa, že mŕtvymi sú dvaja Slovinci. Pravda, žiaľ, bola iná.
Dvadsaťštyriročný Pavol Blanarovič a len o rok starší Martin Vičan boli kamarátmi od detstva. Zblížili ich nielen spoločné detské hry, ale neskôr aj láska k štyrom kolesám. Oboch fascinoval svet plný benzínových výparov a tak sa najskôr Martin a prednedávnom práve na jeho prihováranie dal aj Pavol na život za volantom veľkého kamióna.
Naposledy pracovali pre taliansku špedičnú firmu a jazdili na dlhšie turnusy s rôznym nákladom. Martin sa mal vrátiť v stredu 7. júna, týždeň pred svojimi narodeninami. Jeho telo i telo Pavla objavili v tuneli mimo auta. Kým P. Blanarovič ležal v núdzovom úkryte, jeho priateľ sa dostal dosť ďaleko od vozidla a tak prvá verzia bola, že je nezvestný. V tuneli, kde horeli pneumatiky a teplota dosiahla 1000 stupňov Celzia, nemali šancu. Príčinou ich smrti bolo udusenie spalinami.
„Nič nevieme, nikto nás okrem firmy oficiálne nekontaktoval,“ smúti Pavlov brat Marek, ktorý mu bol zo štyroch bratov vekovo najbližšie a považovali ich takmer za dvojičky. Pretože sa na seba aj veľmi ponášali, čo je na prvý pohľad zrejmé, keď Marek prináša fotografiu svojho mŕtveho brata s čiernou páskou v rohu. Ďalší dvaja bratia, Peter a Miro so svojimi manželkami v smútočných šatách nasadajú v stredu, v čase nášho stretnutia, do auta, idú k lekárovi po lieky pre matku, ktorá sa zo šoku nedokáže spamätať. „Kamión bol jeho život,“ hovorí Marek o svojom bratovi, ktorého spolu s Martinom čakala už len posledná cesta na rodné Slovensko. Po súdnej pitve, ktorá sa v utorok konala na príkaz francúzskych vyšetrovateľov, v rakve vlakom...
Pôvodný zámer, že telesné ostatky dvoch mladých mužov odošlú lietadlom,
sa v polovici minulého týždňa zmenil. Naopak, rodiny oboch mladých mužov vo štvrtok odcestovali do Francúzska, aby mohli svojich zosnulých naposledy vidieť.
Martinovmu otcovi nebolo počas krátkeho stretnutia do reči ani tak málo, ako Pavlovmu bratovi. „Bol štyridsaťšesť dní preč, mal sa teraz vrátiť,“ tisnú sa zúfalému mužovi slzy do očí.
Obe rodiny uviedli, že o tragédii sa dozvedeli z televízie a od zástupcu firmy, kde kamionisti pracovali. „Naše ministerstvo zahraničných vecí ani slovenská ambasáda vo Francúzsku nás nekontaktovali. Do Paríža som volal ja, tam mi to potvrdili,“ hovorí Marek Blanarovič. Prevoz tiel i všetky ostatné náklady, vrátane vybavovania potrebných formalít, prevzal na seba zamestnávateľ.
„Takúto atmosféru som v dedine ani nezažil,“ konštatoval starosta Horných Otrokoviec Pavel Janiš. „Nikde sa o ničom inom nehovorí, na pošte, v krčme či v obchode ľudia smútia a uvažujú, prečo sa to stalo práve im. Obec má deväťsto obyvateľov, keď nie ste s niekým priamo rodina, určite každý každého pozná. Je nám to všetkým veľmi ľúto,“ povedal starosta cestou na miestny cintorín. Hoci termín pohrebu ešte nikto nepoznal, P. Janiš robil prípravy na pohreb. „Musel som ísť do susedných Tekoldian vypožičať pohrebné náčinie, nie sme vybavení na dva pohreby naraz,“ poznamenal.. „Hroby budú mať vedľa seba, miesto sme už vybrali,“ ukázal na trávnatú plochu nad ostatnými hrobmi. Rodiny sa takisto dohodli, že aj kar bude spoločný.
Dáša Ondrušková
Foto: Stano Šimo