Myslí si to Jaroslav Slaný, dekan Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce na Trnavskej univerzite v Trnave, ktorý nám porozprával svoj pohľad na život počas pandémie a takisto historické súvislosti s epidémiami v minulosti.
Prof. MUDr. Jaroslav Slaný, CSc., dekan FZaSP TRUNI (zdroj: archív Fakulty)Hovorí sa, že pravú tvár človeka možno spoznať najmä v krízových situáciách, alebo tak ľudovo povedané - v núdzi poznáš priateľa. Koronakríza odhalila tiež niečo o jednotlivcoch, ale aj o spoločnosti. Aké poznanie či ponaučenie si z tejto krízy odnesieme?
Už Jan Amo s Komenský v 17. storočí kritizoval chovanie ľudí pri morových epidémiách vtedajšej doby. Mimochodom, Komenskému na epidémie moru zomreli obaja rodičia, sestry, jeho prvá manželka a dvaja synovia. Vo svojom dielku „Správa kratučká o morovom nakazení “ hovorí: proste ľudia dobrí sa v ťažkých časoch obvykle stávali lepšími – a ľudia zlí sa stávali ešte horším. Kríza vždy odhalí človeka, spoločnosť, to, čo doposiaľ zostávalo skryté je zrazu, ako keď nastane odliv mora, nemilosrdne odhalené… Bohužiaľ, ľudská pamäť a mám na mysli nielen pamäť jednotlivca, ale i celej spoločnosti, je krátka.
Čo dnes napríklad vieme o takzvanej „španielskej chrípke“? Je to práve 100 rokov, kedy prebiehala globálna pandémia a kosila, ďaleko viac ako oproti nej skôr zamatový covid-19, mladých, starých, zdravých, chorých. Aké ponaučenie si ľudia po nej vzali? Nastúpili po nej dvadsiate a tridsiate roky, doba jazzu, uvoľnenia spoločnosti, bezstarostného carpe diem … Myslím si, že až opadne všetok ten strach – a toto je tá hlavná dnešná emócia – že ľudia, ľudstvo sa, bohužiaľ, zase nijako nepoučí. Áno, kríza je šanca na zmenu, ale ja tomu príliš neverím.
Prof. MUDr. Jaroslav Slaný, CSc., dekan FZaSP TRUNI (zdroj: archív Fakulty)Ktoré pálčivé problémy nášho zdravotníctva či vedy s tým súvisiacej koronakríza odkryla?
Naše zdravotníctvo je bohužiaľ celkovo podfinancované, a i to, čo do neho smeruje, je na mnohých úrovniach, než sa dostane k samotnému pacientovi, rozkradnuté. Či už priamo, alebo predraženými nákupmi. Ďalej je to nedostatok personálu, predovšetkým sestier. Zdravotníci sú mizerne platení, preto stále utekajú a budú utekať preč zo Slovenska. Ukazovatele demografie sú pre Slovensko hrozné. Myslím, že by mal skončiť čas klamania sa a povedať si, ako sa veci v skutočnosti naozaj majú. Politici dostali veľký strach, keď sme ešte nepoznali presné chovanie SARS-Cov-2, že zdravotníctvo na Slovensku totálne skolabuje, a nie sú si tým ani dodnes istí, že to nemôže nastať. Preto napríklad tie „vojenské spôsoby“, ako totálne plošné testovanie obyvateľstva a podobne.
Prof. MUDr. Jaroslav Slaný, CSc., dekan FZaSP TRUNI (zdroj: archív Fakulty)Ak by ste vedeli popísať niekoľko postrehov, ktoré vo Vás toto obdobie evokuje, aj v súvislosti s Vašou profesiou pediatra, alebo pôsobením na čele fakulty, ktoré to sú?
Myslím, že je to predovšetkým veľká škola pokory. Doteraz nám „nič nestálo v ceste “ . Riešili sme, ako rýchlo stúpa HDP, kam na dovolenku, aké nové auto si zaobstarať. A zrazu prišiel náraz v podobe prírodnej katastrofy, ktorú sme nečakali Ukázali sa limity našej domýšľavej civilizácie, ukázala sa obrovská zraniteľnosť nášho zatiaľ tak istého sveta. Je zrejmé, že to podstatné pre nás nie je ďalšia automobilová montážna hala, výhra našich športovcov, ale to, aká je u nás veda, školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby... Toto všetko, bohužiaľ, boli - a stále v praxi zostávajú – cez všetky sľuby a prehlásenia, „Popolušky“ pre našich minulých aj súčasných politikov.
V súvislosti so samotným chodom fakulty, výučba sa realizuje formou online hodín. Zmení sa podľa Vás po vyhasnutí posledných ohnísk nákazy povaha školského vyučovania, alebo sa skôr ukáže potreba bytostného kontaktu vyučujúceho a študentov?
Vynútene sme prešli na dištančnú výučbu. Prednášame študentom on-line systémom. Naši pedagógovia tento prechod museli zvládnuť doslova „cez noc“ a sami. On-line výučba je, aby som použil medicínsky výraz, „prvá pomoc“, a ako každá prvá pomoc je to, a musí to byť, fenomén iba dočasný. Výučba na diaľku z princípu nie je vhodná, vždy je nutný osobný kontakt pedagóga so študentom. Na tom je postavené štúdium od základnej po vysokú školu. Čo sa však úplne zastavilo, to je odborná prax našich študentov. To je naozaj veľký problém. Ide o takzvané regulované profesie, kde je určené, koľko hodín praktickej výučby študent musí absolvoval, aby mohol úspešne štúdium ukončiť. A tu zatiaľ stále čakáme na rozhodnutie ministerstva, aby definovalo, ako v tejto veci v rámci celého Slovenska, ďalej.
Síce ako dekan ste určite boli vyťažený aj počas prvej či druhej vlny pandémie, no mali ste čas si prečítať napríklad nejakú literatúru? Ak áno, aká to bola?
Vzhľadom k tomu, že práca na fakulte sa nijako nezastavila, tak povinností, mne ani kolegom na fakulte, neubudlo. Teda, aby som odpovedal na vašu otázku, voľného času, na rozdiel od starostí, nijako nepribudlo.
(mn)
