Ako to konkrétne vidia ľudia z Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity?
Erasmus a cestovanie
Jedným z obmedzení je komplikácia s cestovaním. To následne ovplyvnilo aj mnohé aktivity ERASMUS.
Venuje sa mu PhDr. Kristína Grendová z Katedry verejného zdravotníctva, ktorá presne vie, čo v tejto súvislosti spôsobila pandémia: „V období „pred“ naši študenti a zamestnanci vo veľkej miere využívali možnosť vycestovať na jednu z viac ako 30 univerzít, s ktorými má fakulta a univerzita bilaterálnu zmluvu. V poslednom období sa začali tiež využívať napríklad programy do USA a Tuniska. Bezprostredne pred začiatkom pandémie boli u nás na fakulte práve študenti a učitelia z USA a Tuniska. Z nich jedna študentka, Tunisanka, zostala na Slovensku aj počas prvej vlny pandémie a študijné povinnosti absolvovala online formou.“
Pandémia zasiahla tiež do aktivít v ďalších projektoch ERASMUS (CONFIDE, IMAS, EDUVAC), ktoré bolo treba presunúť, alebo nahradiť inými aktivitami.
Momentálne fungujú mobility a projektové aktivity v obmedzenom režime, avšak záujemcovia o stáže a mobility sa podľa K. Grendovej stále hlásia: „Možnosť vycestovania závisí okrem epidemickej situácie aj od spôsobu vyučovania na partnerskej univerzite, nakoľko pri online výučbe sú možnosti podpory obmedzené. Aj napriek momentálnej situácii dúfame, že čoskoro budeme môcť opäť začať realizovať mobility a projektové aktivity s doterajšími partnermi, ako aj s univerzitou vo Vietname, s ktorou naša fakulta od jari spolupracuje.“
Naša psychika
Hovorí sa, že táto situácia sa podpíše aj pod našu psychiku.
Docent Ondrej Botek z Katedry sociálnej práce pôsobí tiež a ako psychoterapeut v privátnej praxi. Väčšina jeho pacientov ešte donedávna vyhľadávala terapeutickú pomoc buď po psychiatrickej intervencii alebo priamo. „Škála problémov je pomerne široká: úzkosť, panické poruchy, obsedantno-kompulzívne poruchy, depresie, a podobne. Pandémia COVID-19 v mojej praxi zatiaľ nevykazuje priame dopady, skôr má vplyv na priebeh terapie. Čiže je skôr faktorom, ako priamym spúšťačom“, hovorí O. Botek. A ako ovplyvňuje pandémia priebeh terapie? „Klienti sú často kvôli obmedzeniam menej vystavení svojím problémom, čo spomaľuje proces terapie. Na druhej strane, niekedy obavy z ochorenia zvyšujú tenziu a teda aj prejavy problémov. To sú asi také dva základné dopady pandémie, ktoré mám môžnosť sledovať v mojej praxi.“
Infekčná klinika
Svet sa začal pomaly deliť na obdobie „pred koronou“ a „od korony“. Fungovali sme „pred koronou“ inak? Áno, to je úplne jednoznačná odpoveď. Infekčnému prostrediu sa, najmä teraz, maximálne vyhýbame. Pre niektorých je to však miesto, kde trávia väčšinu dňa.
Patrí medzi nich aj prednostka Infekčnej kliniky v trnavskej fakultnej nemocnici, doc. MUDr. Adriana Kršáková. Čo sa zmenilo na oddelení?
V čase „ pred koronou“ sa fungovanie, aj napriek bežným problémom, zdalo ako keby „bezstarostné“ v porovnaní s terajšou situáciou. Boli sme zvyknutí na „naše“ infektologické diagnózy, aj napriek tomu, že sú veľmi rozmanité. Realizuje sa u nás diagnostika a liečba ochorení, ale poskytujeme starostlivosť aj rekonvalescentom, taktiež izolujeme pacientov podozrivých z infekčného ochorenia. Zaoberáme sa infekciami tuzemskými ako aj importovanými. Teda za normálnych okolností. No v súčasnom COVID období máme iba pacientov s potvrdenou SARS CoV 2 infekciou, ktorých klinický stav vyžaduje hospitalizáciu. Môže sa zdať, že sa venujeme iba jednej diagnóze, ale väčšine pacientov sa stav komplikuje. Väčšinou teda riešime iba diagnózu Covid 19 a všetko, čo s ňou súvisí. Získavame nové poznatky o tomto víruse, o možnostiach liečby. Mávame online celoslovenské konferencie, kde si vymieňame skúsenosti. Táto choroba je skutočne rozmanitá v klinickom priebehu i v komplikáciách.
Viac informácií o Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave nájdete na: http://fzsp.truni.sk/ alebo na FB/ Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce v Trnave
Nela Krajčovičová
Ilustračné foto, zdroj pixabay.com
