Kniha Trnavské fotoateliéry je pozvánkou vrátiť sa v čase

TRNAVA. Do ateliérov fotografov mesta Trnava z obdobia rokov 1860 až 1950 dáva nahliadnuť nová kniha Simony Jurčovej Trnavské fotoateliéry s podtitulom Medzi remeslom a umením.

Ako uviedla autorka, je výsledkom internej výskumnej úlohy Západoslovenského múzea (ZsM) v Trnave z rokov 2014 až 2018, hlavným partnerom projektu bol Fond na podporu umenia.

Tri obdobia

Prečítajte si tiež: Pátrajú po dvoch odsúdených mužoch Čítajte 

Jurčová je od roku 2013 kurátorkou zbierky historických pohľadníc, fotografií a albumov ZsM, ktorá do toho času nebola odborne spracovaná a uložená.

Do knihy zaradila 300 dobových fotografií, fotoateliéry mapuje prostredníctvom troch období, prvé od roku 1860 do konca 19. storočia, druhé do vzniku Československej republiky a tretie v období medzi rokmi 1918 až 1950.

"Výskum odhalil mená fotografov a názvy fotoateliérov, pri väčšine aj konkrétne adresy. Zistila som napríklad, že viaceré fotoateliéry boli dlhodobo na jednej adrese, len fotografi sa v nich menili. Vieme, aj koľko fotografov bolo v Trnave naraz, a teda akú mali konkurenciu," uviedla Jurčová.

Prvé trnavské fotoateliéry prevádzkovali rodina Dohnányovcov, po Istvánovi aj jeho vdova Leopoldina, prvá známa fotografka v Trnave, ďalej to bol Franz Jeanot, Viliam Weitz, Viliam Rautek či Henrich Doležal a ďalší.

Trnavské fotoateliéry

Prečítajte si tiež: Trnava zavádza novú službu SOS gombíka Čítajte 

Od roku 1900 sa Trnavčania chodili dať zvečniť do ateliérov Vincenta Kabátha, Karola Krammera či Sándora Nagya, neskôr potom Viktora Kabátha, Fridricha Macha, Viliama Petroviča, Rudolfa Režuchu a jeho vdovy Kataríny, Vojtecha Strnáta, Ernesta Turanského či Viktora Michalca.

Posledných v rade si pamätajú ešte terajšie staršie generácie Trnavčanov, kým tieto prevádzky neprevzal komunál. Z produkcie všetkých uvedených fotoateliérov sú do knihy zaradené také snímky, ktoré boli najviac zákazníkmi žiadané - hlavne portréty, svadobné či rodinné, birmovné alebo detské snímky, dokladujúce meniacu sa módu, vkus i požiadavky na fotografiu.

Medzi troma kapitolami sú vsuvky o vtedajších fotovýstavách, najstarších fotografiách Trnavy vo fonde ZsM, o trnavských pohľadniciach s fotografickou predlohou či o fotografii ako reklamnom artikli a zberateľskom materiáli.

Na záver zaradila autorka chronológiu fungovania fotoateliérov v Trnave. To by mohlo ľuďom, ktorí doma majú staršie fotografie, podľa Jurčovej pomôcť v ich datovaní, ak by mali takúto potrebu. Knihu o trnavských fotoateliéroch si možno zadovážiť iba v ZsM.

UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.

don mia