TRNAVA. Ako vplýva súčasné obdobie pandémie na psychické zdravie jednotlivcov, kedy treba spozornieť, čo netreba podceňovať. Stúpol počet samovrážd?
Ivan Karbula, primár Oddelenia psychiatrie vo Fakultnej nemocnici v Trnave. (zdroj: archív (IK))V rozhovore s Ivanom Karbulom (IK), primárom psychiatrického oddelenia Fakultnej nemocnice v Trnave, a so psychologičkou Simonou Kučerovou (SK) z rovnakého oddelenia sa dozviete aj to, ako sa terajším nástrahám vyhýbať.
Najviac pokút zatiaľ dali policajti za rúška Čítajte Ako prežívate obdobie „korony“ u vás na oddelení psychiatrie?
– (IK) Zmenil sa chod celej nemocnice, zmeny sa dotkli, samozrejme, aj nás. Cieľom je chrániť pacientov a zdravotnícky personál. Zároveň v tomto období poskytujeme zdravotnú starostlivosť i pacientom s duševnou poruchou, ktorí majú COVID-19.
Zrejme je teraz všetko komplikovanejšie...
– (IK) Komplikovanejšie a náročnejšie ako pre pacienta, tak pre zdravotnícky personál. Všetky potrebné úkony sú náročné na manažment, časový i personálny. Od zabezpečenia ochranných prostriedkov, cez opakované dezinfekcie povrchov a miestností, selekciu pacientov podozrivých na COVID-19. A mnohé ďalšie...
Je k dispozícii dostatok lôžok pre prípadných pacientov s pozitívnym testom na koronavírus?
– (IK) Cieľom je mať za každých okolností voľné lôžka pre pacientov z okresov, ktoré patria do našej spádovej oblasti – Trnava, Piešťany, Senica, Skalica, Myjava.
Nakoľko viacero pacientov so psychickými poruchami si vyžaduje aj niekoľkotýždňovú psychiatrickú ústavnú liečbu, čo kapacitne nie sme schopní zabezpečiť, v spolupráci so psychiatrickými nemocnicami v Pezinku a vo Veľkom Záluží sú pacienti po diagnostickom procese a čiastočnom psychickom stabilizovaní ďalej prekladaní na špecializované oddelenia daných nemocníc za účelom ďalšej liečby a rehabilitácie.
Stoja tam už od večera. Rady cudzincov v Trnave by mohli zmiznúť Čítajte Táto spolupráca je kľúčová na zabezpečenie poskytnutia maximálnej možnej zdravotnej starostlivosti.
Máte teraz v období „korony“ veľa pacientov?
– (IK) Paradoxne, počas prvej vlny pandémie počet akútnych pacientov hospitalizovaných u nás poklesol.
Vysvetľujeme si to strachom pacienta i jeho príbuzných z hospitalizácie a rizika nakazenia koronavírusom v nemocnici. Pacienti trpeli doma v izolácii. Avšak po redukcii opatrení, ktoré vláda zaviedla, sme ich v období júna až augusta mali približne o 30 percent viac, ako býva zvykom v danom období.
Veľa pacientov, ktorí mali ťažkosti a vyžadovali ústavnú liečbu, túto liečbu odkladalo do poslednej chvíle, navyše u tých, ktorí by svoje ťažkosti inokedy zvládli ambulantnou cestou, sa vplyvom izolácie a odkladania zdravotnej starostlivosti ich stav zhoršil až na potrebu ústavnej liečby.
Ako podľa vás vplýva epidémia a všetky tie opatrenia, obmedzenia na psychické zdravie ľudí?
– (SK) Dosť to závisí od toho, ako ju mentálne spracujeme a aký význam jej pripíšeme. Ak si začneme predstavovať, že kvôli Covidu-19 prídeme o prácu, budeme mať exekúcie, ochorieme a zomrieme, je to hotový návod k rozvoju úzkostnej poruchy. Čím dlhšie bude pretrvávať a bude neznesiteľná, môžu sa k nej pridružiť i ďalšie choroby, od depresie, cez závislosť až po psychózu.
