CÍFER. Päťročný Jack Russel teriér Bixi je nevšedný „čierny pasažier“. Najčastejšie využíva rannú linku z Cífera do Trnavy. Po preskočení plota nasadne do vagóna sám a bez vedomia svojich pánov.
Rodina z Cífera rozmýšľala o kúpe psíka dlhší čas: „Bývali sme na okraji novovznikajúcej štvrte. Okolo nás nebolo nič, len lúka a polia. Keďže máme hydinu, vyskytlo sa u nás pár potkanov, občas líška, kuna či lasica... Žiadne pasce nepomáhali. Dlhšie som uvažovala a porovnávala si rôzne rasy psov. Nakoniec som sa rozhodla pre kúpu Jack Russela. Mám 4 deti, a preto to musel byť vhodný spoločník do rodiny, k deťom.“
Nemá žiaden špeciálny výcvik. Učili ho, čo smie a čo nie, a hlavne, akú odmenu dostane. Keď bol ešte menší, nosil domov rôzne zdochliny alebo ich časti – nohu zo srnky, zadné labky zajaca a raz chytil aj líšku: „Zverolekár mi vravel, že to robí, aby sme doma neboli hladní.“
Bixi má túlavé boty
Počas dňa väčšinou nevydrží sedieť doma. Rád chodí na obhliadky po susedoch. Jeho únikovým východom je ohradenie vo výške 120 centimetrov. Prelieza ho vrchom, nepodhrabáva sa ako iné psy.
Prišli sme neskoro, ferraty v Taliansku už pochoval sneh Čítajte „Viem, nemal by behať sám. Priviazať ho k búde nepovažujem za riešenie. Po našom návrate z práce zašteká pred bránou a my mu musíme otvoriť dvere. Naspäť cez plot sa totižto vyšplhať nedokáže. Minule sa vrátil až o 22.30 hod. ako puberťák z diskotéky. Hneď „dostal hubovú“, či nevie, kedy sa chodí domov,“ prezrádza pani Erika.
Niekedy má obdobie, keď sa mu výbeh pri rodinnom dome s hospodárskymi zvieratami a jeho okolí nezdá dostatočne vzrušujúci. Vyberie sa za novými dobrodružstvami. Nevšedný teriér je vraj samouk.
Vlastníci s ním nikdy vo vlaku necestovali. Čaro cestovania objavil už ako 1,5-ročný. Erika si najprv myslela, že ho niekto úmyselne vyváža do Trnavy: „Preberala som to aj s veterinárom. Nezdalo sa nám možné, aby pes prebehol 10 kilometrov cez pole na to isté miesto. Nakoľko je vykastrovaný, utekanie za sučkou sme vylúčili.“
Príspevky na Facebook-u
Až po určitom čase objasnili záhadu príspevky na Facebooku.
„Videla som malého bieleho psíka, ako sedí na peróne a čaká na vlak... Vezie sa... Komu patrí?“ zneli prvé upozornenia na sociálnych sieťach. Pred týždňom sa odviezol osobákom do Trnavy. Potom prestúpil na ranný rýchlik do nášho hlavného mesta.
Dobrovoľník z Trnavy: Najviac si to cez víkend odmakali lekári a zdravotníci Čítajte Podľa Eriky ako cestovateľ napreduje: „Volali mi zo Slobody zvierat Bratislava. Tak som po práci išla vyzdvihnúť namiesto detí do družiny Bixiho do Bratislavy.“ Železničná stanica sa nachádza približne 20 minút chôdze od rodinného domu.
„Ak by sme mali v blízkosti letisko, to by bola asi ozaj katastrofa. Zrejme mu kúpim permanentku. Len tá je väčšia než on sám. Teraz sranda bokom... Niekedy mám naozaj strach, že by mi vlaková spoločnosť mohla vystaviť faktúru.“
Kam sa až odvezie?
Nejeden si chcel temperamentného havkáča privlastniť alebo kúpiť.
„Hoci ma už stál kopec nervov, ten milý kukuč ma vždy obmäkčil. A načo by som ho dávala preč, isto by sa vrátil domov,“ dodáva gazdiná.
Občas sa jej pýtajú príbuzní. Čo bude potom? Kam za ním ešte pôjde? Do Žiliny? Do Košíc?
Majiteľka vraví, že to ukáže čas. Azda to nebude potrebné. Na úsmevnú otázku, akému ľudskému povolaniu sa Bixi minul, odpovedá bez zaváhania: „Jednoznačne by bol rušňovodičom!“
Autor: Veronika Soboňová
