TRNAVA. Za menej ako desať rokov bude musieť Trnava pre kvóty Európskej únie uzavrieť skládku odpadov na Zavarskej ulici. Tá je jediným miestom, kde sa mesto aktuálne zbavuje komunálneho odpadu. Ročne pojme 120-tisíc ton odpadu a slúži pre celý región.
Kapacita skládky sa do troch rokov naplní. V súčasnosti sa hľadá alternatíva, ako nakladať s odpadom, jasnú predstavu však ešte Trnava nemá.
Mesto na diskusii s názvom Aké sú perspektívy nakladania s komunálnym odpadom? predstavilo len základné kontúry plánov.
Skládkovanie je už v súčasnej dobe, dá sa povedať, prežitkom, ktorý so sebou nesie značné ekologické riziká. Tie sme si v Trnave zažili napríklad v podobe požiarov. Do budúcna sú v hre najmä dve alternatívy skládok – spaľovanie či splyňovanie. V prípade spaľovania ide o metódu dlhodobo využívanú aj v zahraničí. Ak by mesto postavilo zariadenie na splyňovanie odpadu plazmou, postavilo by to Trnavu na zoznam tých progresívnejších miest.
Rýchle riešenie

Pravdou však ostáva, že Trnava ani po 20 rokoch od založenia skládky nemá ďalšie iné riešenie. Pri súčasnom trende tvorby odpadu skládky vydrží ešte tri roky. Mesto tak chce zväčšiť jej kapacitu.
„Získali sme ďalšie veľké územie na rozšírenie skládky od cirkvi, ktoré logicky nadviaže na doteraz využívané pozemky skládky. Sami si uvedomujeme, že skládkovanie je tá najhoršia možnosť nakladania s odpadom, ale získame tak priestor, aby sme preklenuli obdobie,“ uviedol Tibor Pekarčík, druhý zástupca primátora.
Pracuje sa aj na projekte novej kompostárne. „Vznikne hneď vedľa skládky na pozemkoch, ktoré sme získali od cirkvi. Prvá etapa sa bude financovať z peňazí ministerstva životného prostredia, ktoré vypísalo výzvu,“ uviedol Pekarčík a dodal, že ide o modernú kompostáreň, ktorá ušetrí čas aj energiu.
Pred mestom stojí aj ďalšia výzva v podobe novej povinnosti samospráv od 1. januára 2021 zaviesť a zabezpečovať zber a spracovanie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu.
„Máme nachystané nejaké projekty, ale podotýkam, že to bude proces a nebude to nachystané hneď od 1. januára. „Urobíme všetko pre to, aby sme v novej kompostárni mohli likvidovať aj gastroodpad. Budeme z neho vyrábať priemyselný kompost,“ dodal Pekarčík a opísal aj druhú a tretiu etapu vývoja kompostárne.
Čo po roku 2030

V menšom merítku sa počíta aj s vytvorením reuse centra na mieste jedného zo zberných dvorov v Trnave.
Dlhšiu dobu sa avizoval aj príchod súkromného investora, ktorý chcel pri meste zriadiť takzvané centrum cirkulárnej ekonomiky – spaľovňu. „Máme v Trnave ambíciu riešiť odpad práve týmto spôsobom. Reagujeme tak na zákaz skládkovania, ktorý vstúpi do platnosti v roku 2030. Spoločnosť Ewia, ktorá tu chcela vystavať centrum zhodnocovania odpadu, už získala pozemok a podnikla prvé kroky,“ informoval druhý zástupca primátora.
Naznačil, že aj mesto má záujem vystavať vlastnú spaľovňu, nakoľko disponuje desaťtisícmi ton odpadov a vlastnou spoločnosťou, ktorá ich zváža. „Z pohľadu ekonomiky má mesto príjem zo skládky. Preto je pred mestom veľká výzva, ako sa k tomu postaviť, keďže na štartovacej čiare je už niekto pripravený,“ ukončil svoje rozprávanie Pekarčík.