TRNAVA. Mesto Trnava sa pred dvoma rokmi rozhodlo po dohode s občianskym združením Zóna bez pesticídov nepoužívať škodlivé postreky.
Proti škodcovi ploskáčikovi pagaštanovému zapojilo alternatívne metódy. Tie však doteraz nezabrali. Stovky pagaštanov po celom meste tak nevyzerajú zdravo a sú ohrozené. Za jednu z najpostihnutejších oblastí označuje radnica Sad Antona Bernoláka.
„Do roku 2019 poskytovala chemický postrek proti ploskáčikovi odborná firma, od minulého roka sme sa však zaviazali prestať používať pesticídy proti škodcom,“ dodala hovorkyňa.
Chemický postrek sa tak nevykonal v siedmich oblastiach mesta. So škodcom bojovali tento rok zvýšenou zálievkou s tým, že existoval predpoklad, že pri dostatku vlahy by mali byť dreviny schopné sa škodcovi ploskáčikovi pagaštanovému ubrániť a nemali by byť výrazne napadnuté.
„Tento rok bola síce prirodzená zálievka vyššia než obvykle, ploskáčik sa však, žiaľ, opäť rozmnožil,“ uviedla hovorkyňa mesta Trnava Veronika Majtánová.
Nevzdali to
Divadlo prosí verejnosť o staré videokazety, pripravuje hru Čítajte Cieľa nepoužívať pesticídy sa mesto nevzdáva. Momentálne spolupracuje s viacerými odborníkmi zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, aby spolu našli ďalšie alternatívne riešenia tejto situácie.
Mesto verí, že sa so škodcom dokážu vyrovnať ekologicky a bez ďalšej záťaže životného prostredia. „Oslovili sme aj iné mestá, ktoré sa zapojili do projektu Zóny bez pesticídov. Nie je to ľahká cesta a nie všetky metódy sú uspokojivo účinné,“ uviedla Majtánová. Zároveň mesto myslí do budúcnosti. „Nové kultivary, ktoré v súčasnosti vysádzame, sú proti ploskáčikovi odolnejšie,“ dodala Majtánová.
Trnava na základe zmluvy s občianskym združením Zóna bez pesticídov na území sídliska Prednádražie a v šiestich parkoch nepoužíva chemické postreky a umelé hnojivá. Jedinou výnimkou sú rodenticídy, ktoré sa používajú na likvidáciu hlodavcov. Týmto krokom chce samospráva eliminovať negatívny vplyv pesticídov na hmyz, opeľovačov, vtáctvo a ďalšie organizmy.
Škodlivý motýľ
Škody po požiari sú oveľa vyššie, odhadli ich na pol milióna eur Čítajte Ploskáčik sa v Trnave nevyskytoval vždy. Objavili ho až v roku 1984 v Macedónsku. Odkedy sa presunul kvôli globálnemu otepľovaniu aj do strednej Európy, rýchlo sa tu udomácnil. V minulosti zasiahol najmä Záhorie – mestá Šaštín-Stráže, Malacky, ale aj niektoré časti Bratislavy.
Nenápadný hmyz, svojou podstatou motýľ, sídli len na pagaštanoch. Jeho larvy požieraním listov spôsobujú ich schnutie. Ak sa situácia s premnožením opakuje, staršie stromy môžu čiastočne uhynúť.
Ploskáčikom napadnuté stromy sú oslabené, strácajú odolnosť proti fytopatogénnym hubám a majú malé vyhliadky na prežitie.
