Poznáme ich podľa nie najľahšej chôdze, občas si musí jeden z nich alebo obaja pomáhať pri kráčaní paličkou. Ale predsa za tým všetkým je dlhá cesta, na ktorej sme sa vďaka nim ocitli aj my sami.
Psychologička a vedúca Katedry sociálnej práce Trnavskej univerzity Eva Mydlíková pri príležitosti Dňa starých rodičov vysvetlila, aká symbióza vzniká medzi starými rodičmi a ich vnúčatami a v čom všetkom sa tieto dva svety spájajú a dopĺňajú.
(zdroj: ilustračné foto - pixabay.com)Kakao potrebuje cukor
„Kakaový prášok sám osebe nie je veľmi chutný. Ak ho však spojíme s cukrom, vznikne lahodná a chutná čokoláda. To je príklad toho, že „jedno-dimenziálny“ svet je fádny, nezaujímavý. Zaujímavým ho robí členitosť, rôznorodosť,“ vysvetlila nám psychologička, prečo je dôležitá vzájomná interakcia dvoch rozdielnych generácií.
Ak by podľa odborníčky žili spolu len dokonalí ľudia, asi by bolo len otázkou času, kým by sa unudili k smrti, alebo by začali s interakciami vedúcimi k narušeniu idylickej homeostázy.
„Senior je človek, ktorý najmä vďaka svojim fyzickým dispozíciám musí spomaliť. Dieťa má síce energie dosť, ale táto nie je koncentrovaná na niečo konkrétne ako u dospelého. Preto tiež nemá v konečnom dôsledku potrebnú silu,“ uviedla Eva Mydlíková. Podľa nej sú na tom vnúčatá a ich starí rodičia podobne „len stoja na opačných koncoch energetického potenciálu.“
V praxi to vyzerá tak, že senior, väčšinou vďaka svojím skúsenostiam, dokáže upustiť od malicherností, ktoré nie sú pre život podstatné. Preto podľa odborníčky dokáže vydržať, ak dieťa rozhádže celú obývačku. Starý rodič totiž vie, že kreativita dieťaťa je dôležitejšia, než chvíľkový neporiadok. „Deti majú radi rozprávky – starí rodičia rozprávajú deťom čo zažili v mladosti. Keďže odvtedy ubehlo mnoho rokov, deťom sa zdá, že to, čo starý rodič rozpráva, je ako rozprávka z dávnej minulosti. Navyše hrdinom rozprávky je niekto, koho má rád,“ dodala Eva Mydlíková.
(zdroj: ilustračné foto - pixabay.com)
(zdroj: ilustračné foto - pixabay.com)Dedko a babka ako kamoši
Ďalšou „výhodou“ tohto vzťahu je skutočnosť, že dieťa sa bez obáv môže starému rodičovi posťažovať na svojho rodiča. Starý rodič je totiž „spolupáchateľ“ - je rodičom toho, na koho sa dieťa sťažuje a vie, že „von“ to nevyjde. Náklonnosť detí brať dedka či babku za svoje spriaznené duše spočíva aj v tom, že starí rodičia netlačia vnúčatá do excelentných výkonov. Môžu si to podľa psychologičky dovoliť, lebo nenesú za nich priamu zodpovednosť. Milujú svoje vnúčatá bezvýhradne také, aké sú. Hoci odborníčka poznamenala, že na svete nie sú len dobrí starí rodičia.
Keď ide o technológie, vnúčatá zväčša vysoko prevyšujú svojich starých rodičov v ich používaní. Je to spôsobené aj tým, že dnešné deti akoby sa“ rodili s mobilom v ruke“.
„Nevedia rozprávať, ale zapnú si sami na mobile pesničku. Nevedia čítať, ale PIN kód si naťukajú samé.“
Deti, podľa docentky E. Mydlíkovej, dennodenne počúvajú pokyny a príkazy rodičov, učiteľov či trénerov. Títo všetci vedia, čo je pre deti dobré. A práve vďaka svojej technologickej vyzretosti prichádza aj ich chvíľa, keď starý rodič dostane nový mobil. Ak napríklad nevie, ako nastaviť zvonenie, vnúča ich to naučí dvoma klikmi. „Trpezlivo a v podstate na rovnakej mentálnej úrovni vysvetlí starému rodičovi, ako si môže nastaviť funkcie v notebooku alebo v mobile.
Navyše ten triumfálny pocit, keď poprosím vnučku, aby mi pomohla, lebo mi to zasa zmizlo a ona mi povie „...och, babka, zasa.. ?“, sadne si mi na kolená a urobí tri kliknutia a adresár je späť,“ prezradila nám na záver vlastnú skúsenosť Eva Mydlíková, kedy z kakaa a cukrového prášku vzniká chuť do života.
(zdroj: ilustračné foto - pixabay.com)
