Pagaštany v trnavských parkoch ničí škodca

TRNAVA. Stovky stromov pagaštana konského v Trnave ničí škodca ploskáčik pagaštanový. Požiera ich listy, stromy vyzerajú ako vyschnuté. Situácia sa zrejme zhoršila po tom, ako sa Trnava pred dvoma rokmi rozhodla nepoužívať pri starostlivosti o zeleň pesticídy.

Alternatívne metódy boja proti škodcovi zatiaľ nezabrali. Vedenie mesta sa teraz spolieha na pomoc odborníkov zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity z Nitry.

Využili alternatívne spôsoby

„Jedna z metód sa zameriavala aj na zvýšenú zálievku s tým, že pri dostatku vlahy by mali byť dreviny schopné sa škodcovi ploskáčikovi pagaštanovému ubrániť a nemali by byť výrazne napadnuté. Tento rok bola prirodzená zálievka vyššia než obvykle, ploskáčik sa však, žiaľ, opäť rozmnožil,“ povedala o jednom z alternatívnych spôsobov boja proti škodcovi hovorkyňa trnavskej radnice Veronika Majtánová.

Mesto Trnava nadviazalo spoluprácu so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre, jej odborníci majú pomôcť pri hľadaní iných spôsobov ochrany drevín bez použitia pesticídov.

Vybrali si ťažšiu cestu

„Nie je to ľahká cesta a nie všetky metódy sú uspokojivo účinné, veríme však, že sa s týmto škodcom dokážeme vysporiadať ekologicky bez ďalšej záťaže životného prostredia. Navyše, nové kultivary, ktoré v súčasnosti vysádzame, sú proti ploskáčikovi odolnejšie,“ dodala Majtánová. Na území Trnavy je približne 500 pagaštanov, do roku 2008 zabezpečoval mestský úrad ich chemické ošetrovanie proti ploskáčikovi.

Mesto Trnava sa k ekologickým postupom pri starostlivosti o zeleň zaviazalo pred dvoma rokmi v zmluve s občianskym združením Zóna bez pesticídov. Na území sídliska Prednádražie a v šiestich parkoch samospráva nepoužíva chemické postreky a umelé hnojivá.

Prečítajte si tiež Zrážku s vlakom neprežil vodič Felicie Čítajte 

Výnimku majú len rodenticídy, ktoré sa používajú na likvidáciu hlodavcov. Trnava chce týmto krokom eliminovať negatívny vplyv pesticídov na hmyz, opeľovačov, vtáctvo a ďalšie organizmy.

Ploskáčik pagaštanový na Slovensku už približne 25 rokov požiera listy pagaštanov. Napadnuté stromy sú oslabené, strácajú odolnosť proti fytopatogénnym hubám a ich vyhliadky na prežitie sa znižujú. Samosprávy stromy proti tomuto vážnemu škodcovi zatiaľ chránia najmä chemickými postrekmi.