TRNAVA. Stovky stromov pagaštana konského v Trnave ničí škodca ploskáčik pagaštanový. Požiera ich listy, stromy vyzerajú ako vyschnuté. Situácia sa zrejme zhoršila po tom, ako sa Trnava pred dvoma rokmi rozhodla nepoužívať pri starostlivosti o zeleň pesticídy.
Alternatívne metódy boja proti škodcovi zatiaľ nezabrali. Vedenie mesta sa teraz spolieha na pomoc odborníkov zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity z Nitry.
Využili alternatívne spôsoby
„Jedna z metód sa zameriavala aj na zvýšenú zálievku s tým, že pri dostatku vlahy by mali byť dreviny schopné sa škodcovi ploskáčikovi pagaštanovému ubrániť a nemali by byť výrazne napadnuté. Tento rok bola prirodzená zálievka vyššia než obvykle, ploskáčik sa však, žiaľ, opäť rozmnožil,“ povedala o jednom z alternatívnych spôsobov boja proti škodcovi hovorkyňa trnavskej radnice Veronika Majtánová.
Mesto Trnava nadviazalo spoluprácu so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre, jej odborníci majú pomôcť pri hľadaní iných spôsobov ochrany drevín bez použitia pesticídov.
Vybrali si ťažšiu cestu
„Nie je to ľahká cesta a nie všetky metódy sú uspokojivo účinné, veríme však, že sa s týmto škodcom dokážeme vysporiadať ekologicky bez ďalšej záťaže životného prostredia. Navyše, nové kultivary, ktoré v súčasnosti vysádzame, sú proti ploskáčikovi odolnejšie,“ dodala Majtánová. Na území Trnavy je približne 500 pagaštanov, do roku 2008 zabezpečoval mestský úrad ich chemické ošetrovanie proti ploskáčikovi.
Mesto Trnava sa k ekologickým postupom pri starostlivosti o zeleň zaviazalo pred dvoma rokmi v zmluve s občianskym združením Zóna bez pesticídov. Na území sídliska Prednádražie a v šiestich parkoch samospráva nepoužíva chemické postreky a umelé hnojivá.
Zrážku s vlakom neprežil vodič Felicie Čítajte Výnimku majú len rodenticídy, ktoré sa používajú na likvidáciu hlodavcov. Trnava chce týmto krokom eliminovať negatívny vplyv pesticídov na hmyz, opeľovačov, vtáctvo a ďalšie organizmy.
Ploskáčik pagaštanový na Slovensku už približne 25 rokov požiera listy pagaštanov. Napadnuté stromy sú oslabené, strácajú odolnosť proti fytopatogénnym hubám a ich vyhliadky na prežitie sa znižujú. Samosprávy stromy proti tomuto vážnemu škodcovi zatiaľ chránia najmä chemickými postrekmi.
Ekonomické dôsledky pandémie ohrozujú aj posledné nezávislé printové médiá v našich mestách a obciach. Patrí medzi ne aj sieť regionálnych týždenníkov MY, ktorá pod touto hlavičkou prevádzkuje 23 platených týždenníkov, 27 spravodajských regionálnych webov a viac ako 50 FB stránok.
Toto všetko už môže byť čoskoro minulosťou, pretože ekonomický útlm nám spôsobil masívny prepad predaja a príjmov. Ak chcete, aby aj vo vašom meste alebo v regióne zostali zachované kritické a nezávislé médiá (noviny a web) a ak chcete, aby vás o práci mesta a života v ňom neinformovali iba mestom financované média, podporte nás. Už aj sumou 4€ mesačne prispievate k tomu, aby sme mohli aj naďalej prinášať aktuálne a pravdivé informácie o živote vo vašom regióne, meste a obci. Vašu podporu teraz potrebujeme viac ako inokedy predtým. Ďakujeme!
