TRNAVA. Jozef (36) z Trnavy chytá ryby už odmalička. Sám seba označil za rybára, nie mäsiara, so svojimi úlovkami sa iba odfotí a pustí ich späť do vody. Chytiť kapitálneho sumca je snom snáď každého rybára. Jedná sa o našu najväčšiu rybu, boj s ňou je preto najťažší.
Partia kamarátov vyrazila na ryby ešte v stredu (12. augusta) večer. Rozložili sa pri Dunaji, presné miesto Jozef prezradiť nechcel. „Rybári svoje miesta a nástrahy, ktoré pri tom použijú, skrátka nevyzrádzajú. Je to ich tajomstvo. Pár dní po úlovku mi dokonca volal neznámy muž, že sa o tom dopočul, že či mu neprezradím miesto. Sorry, ale nie,“ povedal Jozef.
Bojoval s ním polhodinu
Miesto si vytipovali z člna, večer nahodili a čakali, záber prišiel až desiatej ráno. Nasledoval približne polhodinový boj.

„Skoro ma stiahol do vody. To je to, čo ma na rybárčení baví. Boj s rybou pri vyťahovaní. Bol to silný emočný i fyzický zážitok, ktorý by som prirovnal k sedemminútovému zjazdu po čerstvom „prašane“ z Baranieho sedla na Chatu pri Zelenom plese vo Vysokých Tatrách. Hodinu po jeho pustení som sa stále klepal,“ popísal boj so sumcom.
Keď ho vytiahli na breh, bola to ozruta, ktorá merala úctyhodných 225 centimetrov. „Nevážili sme ho, podľa mojich odhadov mohol mať približne 80 kilogramov. Bol ťažší ako ja sám,“ pokračoval. Po sérii fotiek sa so sumcom rozlúčili a pustili ho späť do vody. Čo sa týka chytania sumcov, Jozef s tým začal poriadne až tento rok.