TRNAVA. Predstavte si, že viete, na čo máte talent. Všetko vám ide od ruky, rýchlo si osvojíte jazyk, zručnosti alebo vodcovské schopnosti. Také jednoduché to však nie je. Nestačí mať iba talent, treba sa s ním naučiť aj „pracovať“ a, samozrejme, rozvíjať ho. Spoznať ho je iba začiatok.
Manželia Černí sa práve tomuto venujú už niekoľko rokov, využívajú pri tom poznatky nemenovaného inštitútu v USA, ktorý už desiatky rokov zhromažďuje informácie o ľuďoch z celého sveta, z rôznych odvetví či sociálnych vrstiev. Dáša Černá Gejdošová (52) a Oliver Černý (64) „uviazli“ v nemenovanej chorvátskej dedinke pri mori. Od marca tam žijú takmer nepretržite.

A úprimne veria tomu, čo robia. V nasledujúcom rozhovore sa dozviete prečo.
Pôvodne ste boli učiteľkou, neskôr ste pôsobili v stavebníctve a teraz pomáhate ľuďom odkrývať talenty...
– Som prvá žena na Slovensku s výučným listom krbár – kachliar. Rozbehla som úspešnú firmu, ale po čase ma to prestalo napĺňať.
Ako to súvisí s talentom?
– V prvom rade, sú talenty. Nie je iba jeden. V tom čase som ich ešte nevedela pomenovať. Uvediem vlastnú skúsenosť. Veľmi rada sa učím nové veci. Keď som všetko ohľadne krbov študovala, realizovala, dovtedy ma to bavilo. Ale keď som mala už všetko podchytené, prestalo ma to napĺňať. Ísť na stavbu, skontrolovať sa stalo pre mňa stereotypom. Stavba krbu pre mňa bola výzvou už iba na začiatku, keď som riešila s klientom detaily nového projektu, zvyšok už bola rutina.
A to vás ubíjalo...
– Presne. A aj preto sme sa dali spolu s Oliverom na cestu osobného rozvoja. Pochopili sme, že na život sa musíme pozerať trochu inak. A mať z neho každodennú radosť. Nesúviselo to s vekom, ale skôr so životnými skúsenosťami. Sme spolu sedemnásť rokov, obaja sme boli rozvedení, chceli sme našu rodinu postaviť na niečom, čo nás bude baviť, napĺňať, posúvať. Robiť niečo pre vyšší zmysel, nielen pre peniaze.
Tomu sa v dnešnej dobe povie aj odvaha. Vyskočiť z úspešnej firmy a dať sa na úplne novú dráhu...
– Človek nadobúda iné, nové hodnoty. Mnohí naši známi si ťukali na čelo, keď sme do toho išli.