TRNAVA. Zuzana Hekel je riaditeľkou Divadla Jána Palárika v Trnave necelé dva roky, no aktuálne na svoje miesto pripravuje svojho nástupcu. Minimálne rok ju bude zastupovať umelecký šéf divadla Juraj Bielik.
Súčasná riaditeľka totiž odchádza koncom júla na materskú dovolenku. Rozprávali sme sa s ňou aj o tom, ako činnosť divadla ovplyvnili prísne preventívne nariadenia proti šíreniu koronavírusu.
Ako divadlo zastihla korona?
- Pre mňa to malo veľmi špecifický priebeh, lebo ten moment, že musíme prestať skúšať a hrať, ma zastihol tesne po návrate zo svadobnej cesty.
Ja som sa ledva dostala na Slovensko, lebo už sa situácia začala veľmi zhoršovať. Radšej som bola v dobrovoľnej karanténe, lebo som nechcela ohroziť kolegov.
Aká bola vtedy situácia v divadle?
Vodná nádrž v Gabčíkove vyplavila mŕtve telo Čítajte - My sme mali vtedy rozoskúšanú inscenáciu Mizantrop v hlavnej úlohe s Vicou Kerekes a Martinom Hronským. Premiéra už bola za rohom a zrazu prišla korona.
Bol to teda smútok?
- Na začiatku sme si boli istí, že korona prehrmí a premiéra bude. Plánovali sme ju na Zelený štvrtok. Vtedy sme si hovorili, že sa lúčime iba na chvíľu, lebo všetko sa vráti do normálu. Až potom sme si uvedomili, akí sme boli naivní.
Divadlo je nielen o jednej premiére, ale o veľkom počte zamestnancov a spolupracovníkov. Dostali koronové prázdniny?
- My sme mali obrovskú výsadu, ako divadlo zriaďované VÚC, že sme nemuseli ľuďom siahnuť na ich pracovné miesta. Nikoho sme nevyhodili, lebo zriaďovateľ nám neznížil príspevok na mzdy pre zamestnancov.
Ako teda divadlo fungovalo?
- Nešli sme na prázdniny, využili sme čas zmysluplne. Robili sme v divadle veľké upratovanie. Vyviezli sme 5 sedemkubíkových kontajnerov rôzneho materiálu, ktorý už nepotrebujeme. Ľahšie sa tu dýcha, sklady sú voľnejšie.
Herci sa tiež zapájali?
- Oni pracovali online. Všetci na niečom pracovali, nikto nemal absolútne voľno.
Keď prišlo obdobie po korone a bola možnosť začať hrať, kalkulovali ste, či sa vám oplatí začať hrať?
Ulice v Bučanoch dostali názvy. Obyvateľom sú zväčša známe Čítajte - My sme sa obávali, že sa ľudia budú báť byť spolu v uzavretej miestnosti. Vyriešili sme to jednoducho. Presunuli sme predstavenia na divadelný dvor. Spravili sme z neho open-air divadelnú sálu. Síce to znamenalo menej divákov, ale cítili sa bezpečnejšie.
Mali ste v repertoári predstavenie, ktoré by sa do dvora hodilo?
- Vždy sa v exteriéroch darilo hre Kompletný Shakespeare zhltnutý za 120 minút.
Zahrali sme ho prvý júnový piatok po prvý raz a odvtedy sa záujem divákov zväčšoval. Medzi ľuďmi vládla nejaká postkoronová solidarita, schuti sa všetci zabavili. Takto sme príjemne ukončili sezónu.
Hrali ste už aj iné predstavenie po korone?
- Vlastné nie, ale oslovili sme putujúcu divadelnú spoločnosť Teáter Komika.
Tvoria interaktívne predstavenia pre deti, sú veľmi vtipní a technicky nenároční. Odohrali dve predstavenia.
Prázdninujú herci cez divadelné prázdniny?
- Po korone máme pocit, že sme prázdniny už mali. Sme oddýchnutí, takže cez prázdniny sme sa pustili do denného divadelného tábora. Máme 3 turnusy.
Vymysleli ste pre „táborové“ deti nejaké novinky?
- Máme kolegyňu, ktorá študovala divadlo v Španielsku a tam si prešla od svetelného dizajnu až po réžiu. Ona bude s deťmi robiť svetelný workshop. Deti sa naučia, ako funguje divadelné svietenie. Budú robiť zázraky, ktoré sa v divadle dajú robiť pomocou svetla.
Aké zázraky?
- V príbehu o Snehovej kráľovnej si deti vyrobia obrovské zrkadlo z alobalu a keď sa sa v tej hre zrkadlo akože rozbije a zapichne sa Kajovi do srdca, vtedy sa pomocou farebných odrazov vytvorí ilúzia rozbitia zrkadla. Celé sa to bude akoby odrážať od snehovej prikrývky. Deti budú mať pocit, že sa naozaj ocitli v rozprávke.
Vy teraz práve čakáte dieťa, to ešte letné divadelné zázraky nezažije. Prezradíte, čo to bude?
- Čakám dievčatko. Síce som vždy chcela troch chalanov. Páčila sa mi myšlienka, že budem mať bratov Karamazovcov.
Meno máte dopredu vymyslené?
Záhorie: 12 tipov pre najlepšiu dovolenku Čítajte - Dávno som mala v hlave, že ak to bude dievčatko, bude Ela. Ale zrazu som začala váhať, aj s manželom som to musela preberať a už som nemala v tom tak jasno. Máme okruh piatich mien, na ktorých sme sa zhodli, tak sa, dúfam, do 1. septembra rozhodneme.
Termín príchodu dcérky sa blíži, budete „riaditeľovať“, alebo vás čaká materská dovolenka?
- Jeden rok by som chcela byť s malou doma. Na toto obdobie ma zastúpi môj kolega Juraj Bielik. S ním sme do Divadla Jána Palárika v Trnave spoločne nastúpili v septembri 2018. On bude plnohodnotný riaditeľ. Ja budem plnohodnotná mamina.
Už teraz ho zasväcujete do pozície riaditeľa?
- Pripravila som mu manuál na organizovanie života v divadle. Dala som ho do ružového zošita, aby to mal aspoň vo veselšom obale. Postupne ho do všetkého zasväcujem. On to s prehľadom všetko zvládne. Aj keď ako umelec sa najprv veľmi zľakol, keď zistil, čo to znamená byť riaditeľom.
Odkedy bude mať divadlo zastupujúceho riaditeľa?
- 21. júla idem na materskú dovolenku, odvtedy bude Juraj zastupujúci pán riaditeľ. Vedúca pozícia je pre neho prirodzená, veď je režisér. Má v sebe autoritu.
Budete riaditeľkou na telefóne?
- Asi to moji spolupracovníci nebudú potrebovať. Ale poznám sa, raz za čas do divadla zavolám a popýtam sa, ako sa majú. Nevydržím nevolať. Verím, že aj oni nevydržia a budú ma informovať o úspechoch, ktoré dosiahnu.
Ako sa po lete spustí v divadle nová sezóna?
- Sezónu začneme rozprávkou Jakub a obrovská broskyňa od Roalda Dahla. A potom, keďže veľkou témou v Trnave je futbal, chceme priniesť predstavenie, ktoré spojí divadlo a futbal. Zatiaľ má pracovný názov Futbal. Budú to spomienky pamätníkov na najslávnejšiu éru trnavského futbalu. Pôjde o príbehy z reálneho života, reálne historické fakty, ale mala by to byť komédia
Z hercov sa stanú futbalisti?
- Herci už teraz začínajú s pohybovou prípravou, aby boli prirodzení v rolách futbalistov. Dresy a lopty nebudú chýbať. Kúsky futbalového sveta na javisku budú. Premiéru chystáme na 20. novembra.
Očakávate, že skalní fanúšikovia Bílych Andelov sa prídu pozrieť na futbal?
Dúfame, že toto predstavenie priláka divákov, ktorí bežne do divadla nechodia, ale na futbal áno. Musíme ustriehnuť to, aby sme sa nestali štadiónom, a ukážka z futbalového zápasu v predstavení nebude. Avšak emócie, ktoré ľudia prežívajú na futbalovom štadióne, v našej hre byť musia. Diváci reagovať určite budú.
Autor: Maca Schmidtová
