BOLERÁZ. Keďže sa nám futbalová sezóna v amatérskych súťažiach skončila predčasne a čakáme na novú, využijeme priestor na rubriku „SPOZNAJ SVOJHO TRÉNERA“, kde si postupne predstavujeme viacero úspešných trénerov.
Ako ďalšieho sme oslovili Lukáša Vida, ktorý pôsobí v štvrtoligovom Bolerázi, ale donedávna sedával na lavičke v Zavare.
Limitovalo ho zranenie

Futbalové začiatky trénera Lukáša Vida sa začali v Spartaku Trnava, kde si postupne prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami od prípravky až k mužom. K futbalu ho doviedol otec, ktorý takisto hrával aktívne futbal a vyrastal v Spartaku. Potom ho však začalo limitovať zranenie a svoju kariéru ukončil na amatérskej úrovni.
„S futbalom som začal približne v šiestich rokoch. Otec ma k nemu viedol odmalička, vodil ma na tréningy a zápasy. Postupne som sa od mládeže dostal v Spartaku k mužom, kde som si pripísal približne 40 ligových štartov a jeden gól,“ zaspomínal Vido.
Zo Spartaku neskôr odišiel skúsiť šťastie do Lučenca a odtiaľ do vtedy treťoligových Moravian nad Váhom. Druhú ligu Vido okúsil v Liptovskom Mikuláši, tri roky pôsobil v Rakúsku a kariéru ukončil vo vtedajších FC Horses Šúrovce, ktoré boli účastníkom štvrtej ligy.
Lákal ho mužský futbal

S aktívnou hráčskou kariérou sa musel rozlúčiť najmä pre komplikované zranenie. „Dvakrát som mal zlomený členok, dokonca raz aj operovaný. Najhoršie zranenie však prišlo v Šúrovciach, kde som z výskoku spadol na rameno a museli mi robiť plastiku. Bolo to skutočne veľmi nepríjemné zranenie, ktoré cítim dodnes. Nechcel som už ďalej riskovať, tak som sa rozhodol zostať pri futbale ako tréner. Robil som si trénerskú licenciu a zároveň som vypomáhal ako asistent trénerovi Miroslavovi Hájičkovi v Šúrovciach. Nakoniec ma s ponukou oslovil Zavar a tam som naplno odštartoval trénerskú cestu,“ popísal Vido. Nikdy nerozmýšľal nad tým, že by pri futbale mohol zostať aj v inej pozícii.
„O trénovanie som sa zaujímal už dávnejšie a keď prišlo zranenie, postupne som nevnímal futbal ako hráč, ale ako tréner. Veľa som o tom premýšľal a nakoniec som to skúsil a dnes neľutujem.“
Na jeho futbalovej ceste ho inšpirovalo hneď niekoľko trénerov. „Najviac mi imponoval Jozef Bubenko počas pôsobenia v Spartaku Trnava, ktorý ma inšpiroval či už po taktickej stránke, alebo stránke tréningov. Samozrejme, z pôsobenia v Šúrovciach som sa naučil aj veľa od Miroslava Hájička, ktorého vnímam ako skvelého trénera.“
Čo sa týka trénovania mládežníckych kategórií, tie Lukáš Vido nikdy neokúsil. „Napriek tomu, že boli ponuky viesť mládežníkov aj v Spartaku Trnava, viac ma zaujal mužský futbal, pri ktorom aj pôsobím,“ vysvetlil ambiciózny kouč.

Zavar je srdcovým klubom

Na trénerskej lavičke v Zavare, ktorý pôsobí v najvyššej oblastnej súťaži, sedával Vido tri a pol sezóny. Pod jeho vedením mužstvo vždy útočilo na špicu tabuľky, v sezóne 2016/2017 súťaž dokonca vyhrali. Zároveň sa pre Vida stal Zavar srdcovým klubom. „Mám odtiaľ prakticky celú rodinu, vyrastal som tam ako mladý chlapec a vždy som mal a aj budem mať vzťah k tomuto klubu,“ pokračoval Vido.