TRNAVA. Lukáš Záhorec sa začal venovať behaniu krátko po vysokej škole a svoje prvé preteky absolvoval v roku 2013 v Bratislave. Jeho motiváciou bolo schudnúť, napokon sa však začal behaniu venovať tak, že nechýbal takmer na žiadnych pretekoch v okolí Trnavy.
S Lukášom Záhorcom sme sa rozprávali o jeho motivácii, najlepších pretekoch, ako sa pripravuje na maratóny, ale aj ako ho zasiahlo obdobie šíriacej sa pandémie koronavírusu.
Maratón v Barcelone
Lukáš je súčasťou klubu AŠK Slávia, ale aj občianskeho združenia Bernohy, ktorého je spoluzakladateľom a členom. Najradšej beháva 10 km preteky, no do svojho zoznamu si pripísal aj niekoľko maratónov a polmaratónov. „Nemám presný prehľad o tom, koľko pretekov som absolvoval, alebo koľko mám ocenení, ale na maratón som chodil tak jedenkrát za rok,“ upresnil bežec.
Vladimír Glonek sa pri trénovaní mužov našiel Čítajte Kým na menšie preteky chodí po celom Slovensku, no najmä v okolí Trnavy, maratóny absolvoval aj v zahraničí. „Za maratónmi som zvykol chodiť v rámci nejakej dovolenky alebo ciest s tým, že sme šli behať aj do zahraničia.“ Svoj najlepší čas 2:37:53 zabehol na Marató de Barcelona, čo považuje zároveň aj za svoj najväčší úspech. „Tento maratón sme bežali spolu s kamarátom Michalom Puškárom. Ten čas nie je vo všeobecnosti nejakým úspechom, ide skôr o môj osobný úspech,“ dodal Záhorec.
Ako už bolo spomenuté, pravidelne chodí behávať na bežecké preteky v okolí Trnavy, ako je Majcichovská desiatka či Špačinský trojuholník. „Takýchto pretekov býva v okolitých obciach veľa, takže chodím behávať hlavne tam. Kedysi to boli aj tri preteky do mesiaca, teraz však nemám na behanie toľko času.“ Lukášovi Záhorcovi a jeho manželke totiž nedávno pribudol prírastok do rodiny.
Lukáš Záhorec (zdroj: archív LZ)Viac času na behanie
Viac ako štyridsať rokov pôsobia v šiestej lige Čítajte Napriek tomu sa snaží behaniu venovať čo najviac. „Na dráhe na Slávii behávam tak dvakrát do týždňa rýchlostné veci a potom po Trnave a okolí. Keď som sa však pripravoval na nejaký konkrétny pretek, napríklad na maratón, je to určitá fáza troch až štyroch mesiacov, kedy si postupne zvyšujem intenzitu tréningov. Najskôr som behával párkrát do týždňa a napokon som trénoval dvojfázovo,“ pokračoval Lukáš Záhorec. Čo sa týka behania, viac preferuje prírodný terén, no nevadí mu zabehať si ani v meste po asfalte.
Pred pretekmi nedodržiava žiadne špeciálne stravovanie, skôr sa vyhýba iba ťažkým jedlám. Nevadí mu behať ani počas zimy, práve naopak, horšie skôr znáša horúce letné počasie. Spomedzi bežeckých vzorov spomenul Lukáš Záhorec meno Eliud Kipchoge, ktorý ho inšpiruje nielen športovo, ale aj osobnostne. Pred behaním nebol Lukáš vyslovene športovým typom, rekreačne sa venoval futbalu, alebo iným druhom športov, na chvíľku mu dokonca učarovala aj cyklistika.
„Venoval som sa aj cyklistike a mal som cieľ, že skúsim triatlon, ale čo sa týka plávania, nedopadlo to najlepšie, pretože sa do toho neviem dostať, takže som tento cieľ zatiaľ odložil,“ pokračoval Záhorec. Vzhľadom na rodinné povinnosti, ale aj mimoriadnu situáciu so šírením ochorenia COVID-19 tento rok odbehol Lukáš začiatkom marca iba Majcichovskú desiatku. Kedy absolvuje ďalšie preteky, zatiaľ nevie, no tenisky nevešia na klinec. Tých má doma mimochodom niekoľko, jedny mu však vydržia približne na 1000 km a do roka opotrebuje okolo štyroch až viac párov. „Na behanie toho človek nepotrebuje príliš veľa, potom stačí vyjsť von a začať behať,“ dodal úsmevne Lukáš.
Paradoxne cez obdobie koronavírusu mal na behanie viac času. „Osobne som to vnímal tak, že aj vzhľadom na prácu z domu, ktorú sme cez toto obdobie mali, bol priestor na tréning ešte lepší ako za bežných okolností. Ja som sa snažil behávať mimo mesta po poliach, kde som nestretal veľa ľudí,“ popísal Lukáš.
Motivujú ho ciele
Na zápasy chodia aj diváci z okolitých obcí Čítajte A čo ho ženie dopredu na pretekoch? „Zvykol som si stanovovať ciele, hlavne na maratóny, na menšie preteky ani moc nie, aj keď na Majcichovskej desiatke ide o dosť rýchlu trať, na Slovensku asi jedna z najznámejších, kde sa chodia behať osobné rekordy. Tam som si aj ja väčšinou stanovil cieľ, čo ma vždy hnalo a motivovalo dopredu,“ pokračoval Lukáš.
Ako každý športovec, aj Lukáš mal hlavne po maratónoch negatívnejšie pocity. „Tu sa človek úplne vyčerpá a potom prídu také chvíľkové pocity, že už nikdy nepôjdem behať maratón a podobne. Tie však onedlho prejdú a chytí ma to znova.“ Ako dodáva, pri behaní je veľmi dôležitá trpezlivosť. „Ak chce niekto začať behávať, musí byť trpezlivý, to je asi to najpodstatnejšie. Nepôjde to hneď od začiatku, všetko ide postupne. Dôležité je začať behávať pravidelne a časom sa dostavia aj lepšie výsledky, vďaka čomu má človek aj väčšiu motiváciu,“ vysvetlil Lukáš Záhorec.
Občianske združenie
Spoločne s ďalšími bežcami založili občianske združenie Bernohy. „Boli sme partia niekoľkých bežcov, ktorí sme sa pravidelne stretávali. Rozhodli sme sa, že to skúsime dať dokopy, vytvoriť nejakú stránku na Facebooku a postupne sa to vyformovalo až do občianskeho združenia, ako aj viacerých aktivít súvisiacich s organizovaním, podporou a rozvojom športu na lokálnej aj celoštátnej úrovni.“
Vďaka Bernohám môžete absolvovať každú stredu na Slávii v Trnave spoločný tréning. „Chceli sme ľudí motivovať a trochu aj priučiť behaniu. Každú stredu robíme na Slávii spoločné bežecké tréningy a budeme radi, ak budú ľudia chodiť v čo najväčšom počte,“ dodal Lukáš Záhorec.
