Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky
KOMERČNÝ ČLÁNOK

Centrum cirkulárnej ekonomiky nahradí skládky. Vyrobí ekoelektrinu aj teplo

Slovensko recykluje 36 % komunálneho odpadu. Asi z 9 % odpadu sa vyrába elektrická energia a teplo a až 55 % odpadu skládkujeme. V Dánsku sú skládky výnimočné.

Areál Centra cirkulárnej ekonomiky bude prispôsobený aj návštevám verejnosti.Areál Centra cirkulárnej ekonomiky bude prispôsobený aj návštevám verejnosti. (Zdroj: ewia a.s.)

Dáni recyklujú vyše 50 % a zo zostatkového odpadu vykurujú mestá a vyrábajú ekoelektrinu. Prečo sme sa zasekli v 20. storočí a ako sa z tejto odpadovej pasce dostať, sme otvorene hovorili s Mariánom Christenkom, generálnym riaditeľom spoločnosti ewia a.s.

Je na tom Slovensko v spracovaní odpadu naozaj tak zle?

Je na tom horšie ako zle. Za posledných 30 rokov sa do spracovania odpadu prakticky neinvestovalo nič. Žiadne významné zariadenia, ktoré by nahradili neekologické skládky, sa nepostavili. Žijeme z minulosti s dvomi „elektrárňami“ na odpad – v Bratislave a Košiciach – a čakáme na zázrak. Výnimku tvorili bioplynky a recyklačné linky, väčšina naviazaná na eurofondy.

Ako je na tom Trnavský kraj?

- Rovnako biedne. Štatistiky síce vykazujú 41 % mieru triedenia, ale 59 % odpadu stále putuje na skládky. V Trnavskom kraji je aktuálne 11 aktívnych skládok odpadu. Približne polovica končí svoju prevádzku o 3 – 4 roky. V regióne sa dostaneme do vážnych problémov, ktoré sa dajú riešiť buď ďalšími skládkami, alebo výstavbou moderného Zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO), ktoré ich plnohodnotne nahradí.

Spomínali ste čakanie na zázrak? Mali ste na mysli nevytváranie odpadu?

- Nie, práve naopak, tejto myšlienke fandím, mal som skôr na mysli rôzne experimentálne teórie o tom, že dokážeme triediť a kompostovať 100 % odpadu. Škandinávske krajiny sa o to pokúšali takmer polstoročie a vždy sa dostali maximálne na úroveň 60 %. Dôvod je ten, že filozofia nie je chémia ani fyzika. Ak chcete recyklovať trojvrstvový plastový obal, ktorého každá vrstva má iné zloženie, musíte byť pripravení na náročný proces.

Ktoré riešenia máte na mysli?

- Predovšetkým fungujúci škandinávsky model postavený na dvoch pilieroch – recyklácie a premeny odpadu na energiu. Presne tento model prinášame do okresov Šaľa a Trnava v podobe Centier cirkulárnej ekonomiky.

Ako takéto centrum v skratke funguje?

- Technologicky veľmi jednoducho a v západnej Európe veľmi úspešne. Centrum bude v prvom kroku dotrieďovať odpad z farebných kontajnerov. Cez automatizovanú linku napr. dotriedime plastový odpad, aby sa dal ďalej spracovať a expedovaním spracovateľom. Podobný proces čaká sklo, papier a kovy. Z odpadu, ktorý sa nedá ďalej použiť, vyrobíme v Zaradení pre energetické zhodnotenie odpadu (ZEVO) teplo a elektrickú energiu.

Prečo tento model na Slovensku nefunguje vo viacerých mestách?

- Iba málo ľudí na Slovensku téme rozumie a sú ochotní racionálne diskutovať. My nie sme Rakúšania, ktorí majú vysokovyvinutý zmysel tzv. celospoločenských záujmov. U nás sa tento záujem začína aj končí na hranici „môjho pozemku“. Aj preto sme sa nikam neposunuli – dotujeme uhoľnú elektráreň v Novákoch, lebo nikto nechce rozhodnúť. Zakopávame odpad do zeme, pritom je to vynikajúce palivo na výrobu lacnejšej a ekologickej energie. Len pre zaujímavosť, spomínaní Dáni odpadom vykurujú až 20 % domácností. My sa týchto zariadení bojíme, pretože máme v hlavách fixované „socialistické“ spaľovne odpadu s dymiacimi kúdolmi čierneho dymu. Pritom dnes sú tieto zariadenia vybavené špičkovými technológiami s uzavretými cyklami s veľmi nízkou emisnou stopou.

Čo sa s týmito predsudkami dá robiť?

- Zverejňovať čo najviac dostupných informácií a otvorene hovoriť o skúsenostiach z rozvinutých štátov. Zatiaľ čo Rakúšania, Švédi, Nóri, Nemci majú efektívne nastavený systém spracovania odpadu, na Slovensku sa pokúšame stále posunúť diskusiu o energetickom spracovaní odpadu do vymyslenej polohy vplyvov na zdravie. Nemyslím si, že tak ekologicky nastavená krajina, akou je Rakúsko alebo Švédsko, by preferovala neekologické riešenie, nebodaj zdravotne nevyhovujúce riešenia. Netreba zabúdať, že vyspelý svet nahrádza skládky práve takýmito zariadeniami práve preto, aby eliminoval vplyv odpadu na prírodu a zdravie ľudí.

Aký je rozdiel medzi zastaranou spaľovňou odpadu a ZEVO, ktoré bude súčasťou Centra cirkulárnej ekonomiky?

- Priepastný. Moderným LED svietidlám s minimálnou spotrebou elektrickej energie stále hovoríme žiarovka, aj keď technicky so žiarovkou okrem toho, že produkujú svetlo, nemajú nič spoločné. Rovnako to je aj so ZEVO-m a spaľovňou. V oboch prípadoch hovoríme o spaľovaní odpadu. ZEVO ako také má významovo bližšie k elektrárni či teplárni. S tou výnimkou, že miesto uhlia, plynu alebo biomasy používa ako palivo odpad. Zároveň tým predchádza ukladaniu odpadu na skládkach, čo je dnes, žiaľ, základom slovenského odpadového priemyslu. Okrem ZEVO plánujeme v Centre cirkulárnej ekonomiky aj dotrieďovanie odpadu, jeho lisovanie, viazanie a expedovanie späť k spracovateľom. Odhadujeme ročnú produkciu takto pripraveného odpadu na úrovni 30-tisíc ton. Flexibilita centra spočíva aj v tom, že v určitom štádiu sme schopní rozšíriť jeho záber, napr. o kompostáreň, spracovanie stavebného odpadu, dokonca aj o linku na priame spracovanie plastov.

Ako sú na tom moderné zariadenia s emisiami?

- Pre porovnanie nízkej uhlíkovej stopy týchto zariadení nemusíme chodiť po príklady príliš ďaleko. Napríklad trojdňový požiar skládky vyprodukuje stonásobne viac emisií ako moderné ZEVO za celý rok. Moderné zariadenia na spracovanie odpadu sú nízkoemisné a ich vplyv na životné prostredie oproti niektorým výrobným odvetviam je zanedbateľný.

Ako rýchlo bude Slovensku trvať, kým sa v spracovaní odpadu dostane na úroveň západných susedov?

- Zaostávame asi 40 rokov. Premárnili sme čas. Je pohodlnejšie stiahnuť ornicu z 3 hektárov pôdy a 30 rokov na nich vrstviť odpad do výšky sedemposchodového paneláka, ako hľadať zložité mechanizmy recyklácie a investovať nemalé peniaze do premeny odpadu na energie. Ak by dnes existovala mohutná podpora obyvateľstva, tak si myslím, že by sme sa vedeli na ich úroveň dostať do 10 rokov.

Únia nás tlačí do účelnejšieho nakladania s odpadom. Do roku 2035 by sme mali recyklovať 65 % odpadu a iba 10 % skládkovať. Čo so zostatkom?

- Ak dokážeme 65 % odpadu opätovne použiť, potom by sme mali vedieť 25 % premeniť na energiu. Obidva spôsoby nakladania s odpadom sú odvetvovo veľmi blízke, preto dnes v západnej Európe tvoria kostru tzv. cirkulárnej ekonomiky.

Koncom minulého roka u nás v tichosti a takmer bez povšimnutia prebehla informácia, že recyklačné linky naprieč celou Európou zastali. Príčinou bol fakt, že ak chcete spracovať napr. medené káble, vzniká nepoužiteľný plast v podobe izolácie káblov. Takýto odpad sa nahromadil preto, že zariadenia na energetické zhodnotenie odpadu nestíhali. Čiže ak chceme úspešne recyklovať, musíme mať plán, čo s nerecyklovateľným zostatkom. Skládka nie je riešenie.

Koľko tepla je CCE schopná ročne vyrobiť a aké bude jeho využitie?

- Pri spracovaní 100-tisíc ton odpadu ročne budeme schopní vyprodukovať 45 GWh elektrickej energie, ktorú plánujeme dodávať do siete a viac ako 130-tisíc GJ tepla, ktoré sa v podobe horúcej vody, ktorú chceme horúcovodom prepravovať do lokálnej siete. Odhadom budeme schopní v zime vykúriť cca 2 500 domácností.

Vaša spoločnosť ewia avizovala vznik 5 Centier cirkulárnej ekonomiky. Bude dostatok odpadu pre všetky?

- Podľa nášho odhadu objem komunálneho odpadu v priebehu nasledujúcich 15 rokov narastie minimálne o 30-40 %. Ak aj dosiahneme 65 % mieru recyklácie, stále ostane viac ako milión ton komunálneho odpadu, ktorý sa nedá ďalej využiť. Budeme mať dve možnosti: Buď skončí nevyužitý na skládke, alebo z neho vyrobíme teplo a elektrinu. Zoberme si príklad z Trnavského kraja. Ľudia na hlavu produkujú už dnes takmer 525 kg odpadu ročne a takmer 60 % sa skládkuje na 11 aktívnych skládkach. Väčšinu z nich budeme musieť v roku 2035 zatvoriť. Iba v Trnavskom kraji budeme mať obrovský výpadok dnešných kapacít, ktoré treba dovtedy zmysluplne nahradiť. Len pripomínam, že výstavba zariadení na spracovanie odpadu spolu s procesom EIA môže trvať na Slovensku aj 8 rokov!

Nedá sa vyvážať odpad do okolitých regiónov?

- Dá, ale kam? Okolité regióny sú na tom, žiaľ, rovnako. O niekoľko rokov sa dokonca začne na Slovensku okrem Bratislavy a Košíc reálna panika. Primátori a starostovia sa budú zúfalo snažiť zabezpečiť odpadové kapacity pre svoje mestá a obce. Žolíka budú mať tie obce a mestá, kde sa takéto špičkové ekozariadenie postaví.

Kedy plánujete uviesť centrá do prevádzky?

- V rokoch 2025 až 2026.

Aké iné benefity okrem peňazí prinesú tieto projekty do obecných pokladníc?

- Určite počítame s 200 kmeňovými zamestnancami pre jedno centrum a ďalšími stovkami externých dodávateľov, nehovoriac o tom, že pri výstavbe centra za 120 miliónov eur budeme preferovať lokálne firmy. Samozrejme, pre obce a región, kde CCE bude, to prinesie aj daňové príjmy do pokladníc, a aj podporu mnohým ďalším rozvojovým projektom.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  4. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  7. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  8. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 23 648
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 548
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 10 158
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 913
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 549
  6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 734
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 479
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 6 456
  9. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 391
  10. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 330
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Cesty na Slovensku sú zjazdné, pozor však treba dať na hmlu a poľadovicu

Hmla s dohľadnosťou do 100 metrov sa môže vyskytovať aj v okrese Piešťany.

Ilustračné foto.

V Cíferi začnú testovať už dnes, zatiaľ majú k dispozícii len 350 testov

V Trnave sa bude najviac testovať v sobotu a nedeľu.

Na Slovensku prebieha plošné skríningové testovanie.

Trnavská radnica prvýkrát v histórii nezverejnila výzvu na návrhy ocenení

Mesto nestihlo pre opatrenia ani tradičné marcové slávnostné odovzdávanie ocenení za rok 2019.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V Banskej Bystrici nahlásili hromadné prepúšťanie 1 486 zamestnancov

Ohrození sú zamestnanci z oblasti poštových služieb, ide o avizované prepúšťanie v Slovenskej pošte.

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

Zoznam mobilných odberových miest v Turci

Tieto mobilné odberové miesta fungujú už dlhšie, ďalšie odberové miesta budú mestá a obce vytvárať.

Už ste čítali?