BRATISLAVA. Transparency International Slovensko (TIS) dnes (5. 5.) zverejnila rebríček transparentnosti slovenských žúp za rok 2020. "Po prvýkrát sa v transparentnosti dokázal zlepšiť každý z ôsmich krajov, celkovo napredovali až v desiatich z jedenástich hodnotených oblastí," uvádza TIS v tlačovej správe. najlepšie je na tom podľa organizácie Trenčiansky kraj. Ako obstála trnavská župa?
Zlepšenie o jednu tretinu
Trnavský samosprávny kraj, na čele ktorého stojí Jozef Viskupič, sa tento rok umiestnil na štvrtej priečke transparentnosti so skóre 64,5%. Trnavská župa tak dostala známku B. Jej pozícia sa od ostatného porovnávania v roku 2017 zlepšila o tri priečky.
Hať na Sĺňave možno opäť zatvoria Čítajte V hodnotení združenie Transparency International zohľadňuje dôležité oblasti, akými sú napríklad prístup k informáciám, dopravná politika, zariadenia sociálnych služieb, či pred a prenájom majetku.
"Skóre transparentnosti slovenských žúp vzrástlo za dva a pol roka o takmer deväť percentuálnych bodov na novú hodnotu 63,3%. V roku 2017 dosahovala transparentnosť hodnotu 54,3%. Ide tak o najväčší skok v histórii meraní transparentnosti krajov. Župy sú dnes otvorenejšie ako stovka najväčších slovenských miest, ktorá v hodnotení z roku 2018 dosiahla 57%. Po prvýkrát sa v transparentnosti dokázal zlepšiť každý z ôsmich krajov, celkovo napredovali až v desiatich z jedenástich hodnotených oblastí," informuje Transparency International.
Najlepšia je Trenčianska samospráva
Tak ako v roku 2017, aj tento rok stojí na čele rebríčku Trenčiansky samosprávny kraj. Dosiahol skóre 76,6% a jediný dostal známku transparentnosti A. "Dominuje až v piatich z 11 hodnotených oblastí (Prístup k informáciám, Predaj a prenájom majetku, personálna politika, Etika a konflikt záujmov, Podniky a organizácie)," dodáva združenie.
Naopak, na chvoste rebríčka sa umiestnila Bratislavská župa s 53,7% a známkou C+. "Mierne doplatiť mohla aj na to, že v čase hodnotenia nasadzovala nový web, ktorý zatiaľ nedosahuje informačnú úroveň ostatných krajov. Najhoršie Bratislavský samosprávny kraj vyšiel v piatich z 11 oblastí – od Prístupu k informáciám, cez Personálnu politiku, Etiku až po oblasti Podniky a organizácie a Dopravná politika," uviedla Transparency International.
Kde vidia problémy
V práci žúp vidí TIS naďalej i rezervy. Iba traja z ôsmich županov podľa hodnotiteľov zdieľajú na webe svoj pracovný program. "Až päť krajov nezverejňuje informácie o výsledku verejných obchodných súťaží na predaj a prenájom majetku. Volení predstavitelia si stanovili etické pravidlá stále len v troch krajoch. Väčšina žúp opäť nedokázala uspokojivo vybaviť telefonát v angličtine," tvrdí TIS.
Už po druhýkrát v rámci rebríčka žúp zhodnotili aj nimi financované periodiká, a to na základe metodiky projektu Hlásne trúby, ktorý analyzuje objektívnosť a verejnoprávny charakter novín aj v stovke najväčších miest. "Okrem župných novín sme sa pozreli aj na televízny týždenník prešovskej župy a rozhlasovú reláciu objednávanú trnavským krajom. Celkovo nie je úroveň župných periodík vysoká, hoci sa oproti roku 2017 mierne zvýšila (celkový ukazovateľ kvality – tzv. Index BENEFIT – stúpol zo 40 % na 47 %). Viac než informačne hodnotné a vyvážené noviny tak niektoré stále pôsobia skôr ako propagačný nástroj v rukách županov," upozorňuje TIS.
Zamestnanci spoločnosti Zlievareň Trnava nedostali už tri mesiace výplaty Čítajte Najkvalitnejším je v súčasnosti podľa Transparency dvojmesačník Žilinskej župy s názvom ZAkraj, u ktorého Index BENEFIT dosiahol hodnotu 60,1%. Časopis poskytuje pravidelne priestor aj opozičným poslancom. V konkurencii mestských novín (hodnotenie z roku 2018) by však skončil až na 11. mieste. Najhoršie z aktuálneho porovnania vyšiel mesačník Nitrianskej župy s názvom Župné ozveny s 86 zmienkami a 32 fotografiami vedenia župy na 20 stranách," informuje TIS.
Hodnotili aj obstarávanie prímestských spojov
Transparentnosť žúp tento rok merali celkovo pomocou 132 indikátorov, pričom pridali aj 15 nových. "Vychádzali sme pritom z vyše desiatich rôznych zdrojov od webových stránok krajov, cez dotazník zaslaný úradom, župné médiá, informácie z portálov Úradu pre verejné obstarávanie, EKS či z Registra partnerov verejného sektora až po otázky zasielané županom a hlavným kontrolórom z adries bežných občanov."
Po novom napríklad sledovali, či kraje uskutočnili verejné súťaže na poskytovateľov prímestskej autobusovej dopravy, na prípravu ktorých mali viac než desaťročie. Až 6 z 8 krajov ju dosiaľ neukončilo a dopravcovia poskytujú autobusovú dopravu na základe dodatkov k zmluvám z rokov 2007 až 2009.
"V rámci tzv. mystery shoppingu sme infožiadosťou zaslanou našim spolupracovníkom oslovili aj najväčšie stredné školy zriaďované krajmi. V zákonnej forme a lehote odpovedali len dve," uzatvára TIS.
Podrobnejšie informácie aj na stránke TIS.
