TRNAVA. Mnohí odborníci, ekonómovia i bežní ľudia si kladú otázku, čo bude nasledovať. Ekonomické dosahy epidémie sú ne-zvratné, zasiahnu celú spoločnosť bez rozdielu. Aj o tom, čo bude zrejme nasledovať, a ako sa v takejto situácii správať, na čo sa treba pripraviť, sme sa porozprávali s Vladimírom Poórom, predsedom predstavenstva ŽOS Trnava.
Vladimír Poór. (zdroj: ĽT)Koronavírus zasiahol všetky sféry života, problémy s ním sú stále po celom svete. Čo to podľa vás spôsobí? Čo bude nasledovať?
- Nemám krištáľovú guľu a nie som jasnovidec. Tragédie v podobe epidémií a úmrtí sú katastrofou, na ktorú sa asi ani nedá dostatočne pripraviť. Pred ich vypuknutím nikdy v dostatočnom časovom predstihu neviete, či budete potrebovať zásobu pľúcnych ventilácií alebo úplne iné nemocničné prístroje. Hoci som celoživotný optimista a každému želám vždy len to najlepšie, a aj táto kríza sa raz skončí, z makroekonomického pohľadu nás teraz čaká globálna ekonomická recesia a úpadok hospodárstva. Teda na nejaký čas to negatívne zasiahne úplne každého. Verím, že ten čas bude čo najkratší.
Problémy teda neobídu nikoho...
- Charakteristické pre túto krízovú situáciu je, oproti iným, ktoré sme už prežili, alebo ktoré poznáme z histórie, veľmi rapídny nástup. V podstate ide o ohrozenie fungujúcich spoločností a zamestnancov či štátov nie v mesiacoch, ale v dňoch. Neexistuje odvetvie, ktoré nemá alebo nebude mať problém.
Čo napríklad predajcovia potravín či farmaceuti? Tým sa teraz pomerne darí...
- Aj keď teraz sa môže javiť, že „otvorení“ predajcovia potravín majú vysoké tržby, pôjde o krátkodobý jav, ktorý vystrieda nedostatok úspor domácností po výpadku v iných odvetviach. Dá sa predpokladať pokračujúci pokles príjmov v niektorých oblastiach, pretože ľudia nebudú mať dostatok peňazí, alebo ich priority budú výrazne ovplyvnené „negatívnym zážitkom“ z pandémie. Budú opatrnejší a ich spotrebné správanie a vzorce sa zmenia.
Odštartuje epidémia reformu školstva? Učitelia by ju uvítali Čítajte Začnú preto domácnosti viac šetriť?
- Áno. Ľudia budú viac šetriť ako spotrebúvať, ich prístup bude skôr skeptický. Preto som presvedčený, že ekonomické dosahy nebudú krátkodobé a lokálne, ale globálne a budú trvať dlhšie. Môže, a s najväčšou pravdepodobnosťou príde k devalvácii a znehodnoteniu mien (badateľné je to už dnes na českej korune) či zmenám cien komodít.
Na rôznych trhoch, napríklad realitných, sa utlmia súkromné investície a negatívny dosah to bude mať aj na reálne mzdy.
Môže to podľa vás spôsobiť napríklad aj zánik niektorých druhov služieb?
- Dá sa predpokladať, že niektoré doplnkové služby nevýrobného charakteru môžu prestať celkom existovať alebo nebudú potrebovať toľko ľudí. Obmedzené budú marketingové aktivity firiem, PR, šport, čo povedie k nadbytočnosti niektorých profesií v daných oblastiach. K zvýšeniu nezamestnanosti príde určite. Ako som uviedol vyššie, ekonomické následky pandémie zasiahnu, respektíve už zasiahli, všetky odvetvia naraz, takže treba očakávať ich negatívne efekty v živote každého z nás. Neexistuje povolanie, ktorého sa táto situácia nedotkne.
Z čoho máte najväčšie obavy? Čo najviac môže zasiahnuť spoločnosť?
- Napríklad zo spomínanej devalvácie mien a inflácie, ktoré ovplyvnia ceny dovážaných komodít, ale aj z poklesu exportu, pretože ten je významnou zložku nášho hospodárstva. Toto prispeje nemalou mierou k zmene správania sa spotrebiteľov, ale aj obchodných spoločností. Dopyt po výrobkoch a službách, ktoré nie sú súčasťou našej dennej spotreby, klesne.
Správca pohrebísk v Trnave: Vzťahy s mestom? Nie sú žiadne Čítajte Čo veľké spoločnosti?
- Veľké firmy a nadnárodné korporácie sa budú pravdepodobne brániť obmedzovaním investičných aktivít, čo zasiahne napríklad stavebný trh. Je pravdepodobné, že sa tak zachovajú aj štáty a miesto investícií budú presúvať zdroje na iné aktivity.
Dnes sa nedá odhadnúť, či bude ku koncu roka správne zo strany vlád neinvestovať, alebo skúsiť oživiť ekonomiku aj týmto spôsobom – teda navýšiť a urýchliť štátne investície, ako sú výstavba diaľnic, vodných diel a podobne, ktoré by mohli mať pozitívny vplyv na zamestnanosť. Už dnes však cítime problém v cezhraničnom pohybe tovaru. To, čo bolo dlhé roky v podnikaní chápané ako veľká výhoda, sa v priebehu doslova okamihov premenilo na hendikep a ovplyvniteľnosť je takmer nulová.
Čo je teda podľa vás teraz dôležité?
- Dôležité je nestrácať nádej a pozitívne vnímanie sveta ako takého. S tým, že nás ohrozuje nový vírus, obyčajní ľudia veľa nenarobia. Hygienické, bezpečnostné a ekonomické opatrenia sú dôležité, ale nemenej dôležité je, aby sa svetoví a aj naši lídri orientovali aj na ovplyvňovanie verejnosti pozitívnym spôsobom.
Desiť ich je nesprávny prístup a je to jeden z aspektov, ktorý ničí ekonomiky. Opatrnosť, ochrana, zodpovednosť a ich vynucovanie je jedna vec, ale netreba brať ľudom nádej, že pandémia a jej negatívne ekonomické dosahy raz skončia. Všetko sa raz skončí. Iracionálne správanie spotrebiteľa vyvolané šírením paniky a strachu môže byť jedným zo spúšťačov samotných negatívnych vplyvov.
K tomu však nesmelo doplním, že všadeprítomný negativizmus môže mať aj život ohrozujúce dosahy na ľudí, ktorým vírus neublíži, no existenčne ich ohrozia až následné hospodárske škody. Aj preto si myslím, že úplné „vypnutie“ krajiny je veľmi nebezpečné. Radšej by som videl opatrenia, ako avizujú Česi, Rakúsko či Nórsko – postupné uvoľňovanie, ktoré pôjde ruka v ruke s testovaním a opatreniami proti návratu epidémie.
Ako sa s celou situáciou treba vysporiadať?
- Sledujem správanie nemeckej administratívy a pevne verím, že budú postupne zavádzať radikálne opatrenia na pomoc podnikom a ich revitalizáciu po pandémii. Vývoj v Nemecku je totiž neodlučiteľne spojený s úspechmi či neúspechmi nielen našej, ale aj celoeurópskej ekonomiky. Hospodárstvo SR je veľmi otvorené a výraznou mierou postavené na exporte. Aj trnavská ŽOS-ka prevažnú časť svojej produkcie exportuje.
Prežiť teda nemusia ani tí najsilnejší?
- Iste sa zhodneme na tom, že globálna ekonomika je vo svojej podstate spotrebná a množstvo peňazí v obehu je konečné. Tento stav však vyvoláva spomalenie až zastavenie prúdenia peňazí tak náhle, že ani firma v dokonalej kondícii sa na takýto jav nedokáže pripraviť.
Nie je až tak podstatné, aké má rezervy, bokom môže ísť aj likvidita jej aktív. Neistota na trhu a v hospodárstve je príliš vysoká.
Čo by malo byť spoločným cieľom?
- Treba prijať súbor opatrení pre všetkých, malých či veľkých, ktorý nám efektívne umožní preklenúť nastávajúce obdobie.
Nechcem spochybňovať opatrenia, ktoré zavádza vláda, ani tie, ktoré ešte len plánuje. Všetko, čo pomôže ekonomike, je lepšie ako nič. Udržanie zamestnanosti a schopnosti firiem vyplácať mzdy načas a v plnej výške je jeden z najdôležitejších cieľov, ktoré by opatrenia mali sledovať.
Treba si však uvedomiť, že podnikanie, ako ho poznáme z učebníc, teda ako závislú činnosť, ktorej jediným cieľom je tvorba zisku, je v slušnej spoločnosti nezmysel. U malých a stredných podnikateľov ide často o životný štýl, sú tomu celkom odovzdaní, napr. pri remesle. U nás zase beriem ako prvoradú zodpovednosť za zamestnancov a ich rodiny. Naším poslaním je tento vzťah vzájomnej dôvery rozvíjať. Nemienime ľudí brať ako čísla.
Prepúšťanie a nižšie mzdy. Firmy zatiaľ vyčkávajú Čítajte Čo bude najdôležitejšie v nasledujúcom období?
- Najdôležitejšie je udržať pohyb peňazí v ekonomike. Začať treba u malých a stredných podnikateľov, aby dokázali plniť nielen svoje záväzky, ale podávali aj výkony, aby sa z danej situácie dostali a znovu produkovali.
Netreba však opomenúť fakt, že napríklad len od ŽOS Trnava je bytostne závislých asi 80 malých a stredných spoločností. Základom teda je, aby ľudia mali možnosť pracovať a mali istotu, že dostanú za svoju prácu zaplatené.
Pomôcť by mohli aj samosprávy...
- Ruku k dielu by, samozrejme, mali pridať aj samo-správy a to najmä tie, ktoré nedávno zdvíhali dane a poplatky.
Mestá a obce majú dostatočné finančné rezervy, aby v týchto časoch pomohli svojim obyvateľom, živnostníkom či malým a stredným podnikateľom podnikajúcim na ich území. Ide najmä o tých, ktorí sa ocitli absolútne bez príjmov, ale výdavky im stále bežia.
Okrem odpustenia či odkladu daní by im určite pomohlo aj razantné zníženie nájmov na mestských pozemkoch či v priestoroch mesta.
ŽOS Trnava
V súčasnosti pracuje v ŽOS TRNAVA približne 1500 zamestnancov. ŽOS-ka je najväčšou dielňou na opravy železničných vozňov v strednej Európe s ročným obratom 100 miliónov eur. Mimo Slovenska smeruje takmer 80 % jej výkonov.
