a chcete sa dať na pekný výlet, čítajte pozorne od A po Z. Oplatí sa! Najmä ak na dovolenke nechcete zistiť, že budete doplácať, hladovať alebo nudiť sa.
Naposledy nás zaujala unikátna ponuka cestovnej kancelárie (CK) INTER–NESK s.r.o. Firma, ktorá sídli na Prechodnej ulici v Trnave, pozýva na štvordňový zájazd do Vysokých Tatier a poľského mesta Zakopané od 9. do 12. júna. Cena je 2999 Sk. Zdalo sa nám to celkom prijateľné. Na letáku boli ospevované štyri dni v Tatrách, z toho deň v Zakopanom, prechádzka pri Štrbskom plese, v Starom Smokovci a Tatranskej Lomnici, návšteva typickej slovenskej koliby, Levoče a jej Chrámu sv. Jakuba. Chuť cestovať nás ale rýchlo prešla, keď sme si preštudovali program dopodrobna.
Veľa rečí pre nič. CK vôbec neponúka dovolenku s bohatým programom ako uvádza. Prvý deň po príchode do Vysokých Tatier sa iba ubytujete a už sa odhalí skutočný dôvod organizovania výletu. Info-šou. Určitá firma, ktorá sa dohodne s cestovkou ponúka svoje produkty, ktoré si môžeme aj kúpiť. Po info-šou nám ako dobrým poslucháčom dajú teplý obed. Nič by na tom nebolo, človek si už na tieto prezentácie zvykol, ale prečo obedom končí program prvého dňa výletu? Ani žiadna prechádzka, žiadne uvítanie v Tatrách a ani večera! Máme voľný program. To ale nie je všetko. Naivne sme si mysleli, že druhý deň pôjdeme na celodenný zájazd do poľského mesta Zakopané. Výborný nápad - vidieť Tatry z opačnej strany. Naše nadšenie pominulo, pri zistení, že ide o fakultatívny výlet. To znamená, že ak chceme ísť musíme si zaplatiť navyše. Ak by sme zvolili variant B a nechceli priplácať – máme opäť voľný program. CK tým, ktorí zostanú v hoteli nepripravila žiadnu náhradu. Neskutočné. Keď nechceme doplatiť a sme neznalci tatranského kraja, zostáva len prechádzka po okolí, alebo podporiť horského sprievodcu, čo nás bude stáť tiež nemalé peniaze. Neprišla sme predsa do Tatier, aby sme sedeli v hotelovej izbe. A práve s týmto počíta aj CK. Sme už raz takí, radšej si priplatíme, akoby sme mali celý deň čučať medzi štyrmi stenami. Tak či onak, z výletom alebo bez – druhý dovolenkový deň má ešte jednu perlu. Vychádza na piatok a CK okrem raňajok nezabezpečuje účastníkom žiadnu stavu.
Už s menšími nárokmi sme študovali ponuku tretieho dňa. Cestovka vyvezie účastníkov na Štrbské pleso a „počas voľného programu máte možnosť poprechádzať sa po Starom Smokovci a Tatranskej Lomnici“. Áno, keďže na Štrbskom plese je opäť voľný program, nikto nás nezakazuje ísť do spomínaných miest. To aby sme mali sedemmíľové čižmy. Rozlúčkový večer organizátori pripravili v pravej slovenskej kolibe so živou cigánskou muzikou a chutným slovenským jedlom a pitím. Aby si účastníci odniesli len pozitívne spomienky, jedlo a pitie je v cene zájazdu. V posledný deň je v Levoči prehliadka historického centra a Chrámu sv. Jakuba s najväčším gotickým oltárom na svete. Ďalším chodom je odchod domov.
Keď sme dočítali ponuku zájazdu zavolali sme do cestovnej kancelárie INTER–NESK. Pýtali sme si základné informácie. Nevieme, či som hovorili nezrozumiteľne, ale zamestnankyňa CK sa po každej otázke vzdialila od telefónu. Po slovíčku „moment“ nasledoval dialóg s ďalšou kolegyňou. Ani jedna z nich nevynikala obzvlášť veľkou zasvätenosťou do plánovaného zájazdu. Keď sme sa pýtala, v ktorom hoteli nás ubytujú, nevedeli mi odpovedať. Neverili by ste, povedali nám to až po dvoch týždňoch pravidelného telefonovania! Zaujímali sme sa o firmu, ktorá bude predvádzať svoje výrobky na info-šou, ale ani v tomto prípade sme nezaznamenali úspech. Pracovníčka CK nevedela. Nevysvetlila prečo nezabezpečujú aspoň polpenziu. Proste je to tak. Zamestnankyňa nepoznala ani orientačnú cenu zájazdu do Zakopaného, dokonca netušila, či sa v Chráme sv. Jakuba v Levoči platí vstupné, alebo nie. Chabé poznatky riešila formulkou: „veď na mieste sa dozviete a dohodnete“.
Vraj kto sa veľa pýta, veľa vie. Nám to nedalo a zisťovali sme, koľko by výlet do Tatier stál navyše.
Ak by sme nechceli hladovať, doplatili by sme si počas štyroch dní dva obedy a tri večere. Minimálna cena jedla je približne sto korún. Na cestu do Zakopaného treba tristo korún , na presun počas voľného programu – päťdesiat. Zavolali sme si aj do Chrámu sv. Jakuba v Levoči. Za vstup dospelá osoba zaplatí tiež päťdesiatku. Výlet sa hneď predraží o deväťsto korún. Keby si cestovka pedantne odviedla svoju prácu, nepostavila by nás do neistej pozície. Aby nás v Tatrách nič neprekvapilo, všetko sme si musela zistiť sami. Dokonca ani to vytelefonovávanie nie je zadarmo. Dokážeme si predstaviť, koľko starších ľudí si leták prečíta bez väčšej pozornosti a nechá sa nachytať na čarovnej ponuke. Sotva si niekto z nich všimne, že nemajú zabezpečenú stravu. Mnoho z nich staví na sladké slogany a reklamný ťah – krásne upútavkové fotografie.
Po týchto skúsenostiach všetkým ,,cestovateľom“ pripomíname: Nenechajte sa obalamutiť kúzelnými rečami! Radšej si všetko overte. O serióznosti agentúry vás presvedčí jediný telefonát. Veď ak pracovník CK oznámi, že informácie „nemáme zistené“ alebo „dozviete sa na mieste“, je jasné, že ide o fušerskú prácu.
Zuzana Muchová
