LEOPOLDOV. Bývalý československý prezident Václav Havel chcel dať väzňom možnosť, aby sa polepšili, ale mnohé veci sa podcenili.
Zhodnotil to na margo vzbury vo väzení v Leopoldove bývalý slovenský vyšetrovateľ Peter Vačok.
Od vyvrcholenia najväčšej vzbury väzňov v dejinách českého a slovenského väzenstva, uplynulo v sobotu (28.3.) 30 rokov.
Eufória viedla k vzbure
Mesačné platby za školy neuhrádzajte, vyzýva mesto Hlohovec Čítajte "Bol som poverený časťou vyšetrovania a dva týždne som viedol malú skupinu. Približne 100 až 120 väzňov bolo prevezených do Želiezoviec, ktorých sme museli vypočuť. Samozrejme, mali sme nejaké noty k otázkam. Výsluchy trvali zhruba dva týždne, a potom sme odovzdali výsledky z vypočúvania hlavnému tímu," zaspomínal si Vačok na vyšetrovanie zatknutých vzbúrencov.
"Bola to eufória po roku 1989, ktorá viedla k vzbure. Všetci sme sa všetkého a každého báli, báli sme sa budúcnosti," povedal.
Každý sa podľa jeho slov bál o vlastnú existenciu a väzni vtedy boli veľa ľuďom ukradnutí.
"Teraz by sa dalo vytýkať veľa vecí, napríklad aj nebohému Václavovi Havlovi, ale ja toto jeho rozhodnutie na druhej strane chápem. On bol veľký demokrat, ktorý nastupoval do novej éry nielen v Československu, ale v celej Európe a chcel dať možnosť ľuďom, aby sa polepšili. Mnohé veci sa podcenili, alebo jednoducho povedané ľudia si to nevážili," uviedol Vačok.
Väzni vyhlásili hladovku
Podľa jeho slov, väzni videli šancu, že zmenia svoj život vo väzení.
V nedeľu ostávajú obchody zatvorené Čítajte "Tiež sa im nedá vyčítať, že išli do vzbury a hlavne keď videli, že celá republika je hore nohami. Vzbura bola produktom revolučnej doby. Väzni v tom čase boli jedna z hybných síl revolúcie, ale bohužiaľ, boli medzi nimi aj násilníci a iní zlí ľudia," dodal na záver.
Nespokojnosť neamnestovaných odsúdených vo väzení prerastala do čoraz agresívnejších prejavov. Skupina 217 väzňov sa 1. marca 1990 zabarikádovala v objekte väznice zvanej Hrad.
Vyhlásili opätovnú hladovku a postupne sa k nim pridávali aj väzni z iných oddielov.
Zásah si vyžiadal zranenia i mŕtveho
Nepokoje a hnev väzňov vyvrcholili 28. marca 1990, keď zapálili strechu tzv. Hradu. Po šiestich hodinách vyjednávania zasiahli príslušníci jednotiek rýchleho nasadenia a ozbrojených zložiek vtedajšieho federálneho ministerstva vnútra.
Zásah a potlačenie odporu militantných skupín si vyžiadal 29 zranených na strane väzňov a jedného mŕtveho. Materiálne škody na objektoch a zariadení leopoldovského NVÚ sa vyčíslili na viac ako 27 miliónov korún.
V zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave v roku 1993 boli 60 účastníkom vzbury uložené viacročné tresty odňatia slobody.
