TRNAVA. Víkend vo Vysokých Tatrách sa dá využiť hocijako. Zatiaľ, čo niektorým stačí prechádzka na Hrebienok zo Starého Smokovca či "kolečko" na Štrbskom Plese, nájdu sa aj takí, čo zájdu hlbšie ako Madonna v jednom zo svojich najväčších hitov.
Dva dni, dve rôzne trasy. Našim cieľom sa stali Vysoká (2547 metrov nad morom), šiesty najvyšší vrch Vysokých Tatier a Baranie sedlo (2393 metrov nad morom), cez ktoré sa dostanete z Malej Studenej doliny do Doliny Zeleného plesa.
Freeride v Stubai. Pripravte si lavínovú výbavu a euro na teplú sprchu Čítajte V piatok večer štartujeme z Trnavy. Snívame o tom, aké by to bolo prísť po diaľnici D1 až do Tatier. Cestou míňame krátery medzi Hubovou a Ružomberkom, ktoré pripomínajú skôr komunikácie v Barabášových dokumentoch z Karakoramu.
Po necelých štyroch hodinách sa nakoniec "vyloďujeme" v nemenovanom penzióne v Starom Smokovci.
Ešte večer si pred zaslúženým odpočinkom (skĺbiť robotu, rodinu, presun do jedného dňa býva náročné) skontrolujeme výbavu. Nechýba lavínový ruksak, vyhľadávač, lopata, cepín i mačky.
Na Vysokú štartujeme ráno z Popradského plesa. Šesť eur za celodenné státie na rozbitej ceste bez označených parkovacích miest sa už roky nemenilo. Lístok zodpovedne podľa pokynov uložíme za čelné sklo a vyrážame.
Okolo chaty
Najskôr sa musíte dostať na Chatu pri Popradskom plese. Chodník ďalej vedie okolo nej a stáča sa doprava do Zlomiskovej doliny. Zaujímavosťou je, že do tejto doliny nevedie žiadny letný turistický chodník. Ak nie ste horský vodca, viete sa tam legálne dostať iba v zime, kedy je otvorená pre skialpinistov.
Dolina je nádherná, striedajú sa strmé a úzke pasáže, vyššie narazíte na náhorné plošiny, kde je viacero plies, z ktorých najznámejšie sú Dračie či Ľadové .
Na dolinu zároveň dozerajú známi tatranskí velikáni, modly horolezcov ako Ganek, Končistá, Vysoká či Dračí štít. V sobotu sme tam neboli sami, desiatky skialpinistov mali podobný cieľ ako my.
Počasie v Tatrách sa vie zmeniť veľmi rýchlo. (zdroj: JM)Počasie sa v priebehu dňa menilo ako názory politikov na výstavbu 25 tisíc nájomných bytov ročne, vo vyšších partiách doliny sa usadila hmla, pre ktorú sme to nakoniec pod vrcholom Vysokej museli otočiť.
Raz darmo, keď nič nevidíš, riziko na horách rastie ako preferencie Smeru pred desiatimi rokmi.
Aj napriek tomu si "vychutnáme" (úvodzovky sú použité zámerne) jazdu späť na Popradské pleso a snívame, aké by to bolo s lepšími snehovými podmienkami a viditeľnosťou.
K autu prichádzame za šera, z parkoviska sme podľa "múdrych" hodiniek vystúpali 1300 výškových metrov.
Za Hrebienkom. (zdroj: JM)Nedeľa opäť premenlivá
Tip na jednodňový zimný výlet, vyberte sa do Malej Fatry Čítajte V nedeľu ráno štartujeme zo Starého Smokovca na Hrebienok. Ide o najnudnejšiu časť trasy, za zmienku stojí iba dvojica vystrašených Slovákov. Zrejme manželia- skialpinisti sa z obavy pred koronavírusom vyľakali štvorice Talianov, ktorí stúpali našim smerom. To sú oni- reagovala žena. Na moju otázku, či sa obávajú prenosu nákazy priamo v Tatrách, nestihla ani odpovedať. Obaja nasadili "ostré"tempo, viac sme ich už nevideli.
Cez Hrebienok pokračujeme ďalej do Malej Studenej doliny. Krátky oddych na Téryho chate (2015 metrov nad morom) využívame na kontrolu webkamier na Zelenom plese.
Vo vyšších partiách sa totiž opäť rozliala hmla ako červené víno na posteľ s čistou plachtou počas romantického večera nešikovných manželov.
Zo sedla sa medzitým na chatu vrátila skupinka českých turistov, ktorých príbehy hltáme ako zlý pes tortu v Čapkovej rozprávke o Psíčkovi a mačičke.
"Pepíci" hovoria o skvelých snehových podmienkach a riedkej hmle. Ich monológ si nestihneme vypočuť ani do konca a aj napriek neistým odporúčaniam sa vydávame do Baranieho sedla.
Z Téryho chaty nám to trvá približne hodinu a pol, záverečný, takmer 50 stupňový sklon výstupu, nenechá suchý ani jeden chrbát.
Pohľad z "Fľašky" smerom na Chatu pri Zelenom plese. (zdroj: JM)Hore nás však čaká odmena, "Pepíci" mali pravdu. Chvíľu čakáme na "magické oko" (krátky náznak zlepšenia počasia i viditeľnosti), vďaka ktorému si užijeme jazdu zo sedla až na Chatu pri Zelenom plese naplno (tentokrát bez úvodzoviek) a s pokrikmi ako yes, jo, juchú, paráda a podobne trielime vysokou rýchlosťou dole. Zo sedla je to viac ako 1300 výškových metrov.
Na chatu prichádzame v dobrej nálade. Po otvorení dverí nám ako prvá nosom prefrčala vôňa Sava, ktorá prebila akékoľvek výpary uvareného jedla z kuchyne.
Je krátko pred pol štvrtou popoludní a vyhladovaní "lyžičkujeme" teplú polievku. Dlho sa nezdržíme.
Dohodnutý kontakt nás o hodinu už autom čaká na parkovisku vedľa Tatranských Matliarov. Všetci prežili bez ujmy, s ťažkými nohami sa presúvame opäť do všednej reality západného Slovenska bez snehu.
