Nedeľa, 5. december, 2021 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

V okrese Trnava vznikne centrum spracovania odpadu inšpirované Škandináviou

Centrum poskytne prácu 200 kmeňovým zamestnancom a ráta s ďalšími stovkami zamestnancov v rámci subdodávateľských firiem.

Exteriérový pohľad na Centrum cirkulárnej ekonomiky ewiaExteriérový pohľad na Centrum cirkulárnej ekonomiky ewia (Zdroj: ewia)

TRNAVA. Problém s odpadom dlhodobo rezonuje v celom Trnavskom kraji. Časť z neho sa triedi, ale 59 percent putuje na skládky. Projekt výstavby Centra cirkulárnej ekonomiky (CCE) za 120 miliónov eur, ktorý v pondelok (17. 2. 2020) oznámila spoločnosť ewia, nás zaujal, preto sme Ing. Mariána Christenka, generálneho riaditeľa ewia, a. s., požiadali o rozhovor.

Ako vyzerajú v súčasnosti odpadové štatistiky Trnavy a Trnavského kraja?

V súčasnosti je Trnava a okolie v produkcii komunálneho odpadu na úrovni Bratislavy. Ročne sa na hlavu vyprodukuje takmer 600 kg odpadu a tento trend každý rok rastie. Súvisí so zvyšovaním životnej úrovne a tým aj nakupovaním väčšieho množstva tovaru a následne rastom množstva odpadu. Trnavský kraj dnes štatisticky triedi 41 percent z tohto odpadu.

Kam smeruje 59 percent nevytriedeného komunálneho odpadu v Trnavskom kraji?

Na skládky, ktoré sú už vo väčšine vyspelých európskych krajín minulosťou kvôli ekologickým rizikám. V Trnavskom kraji je v súčasnosti deväť aktívnych skládok. Keďže Slovensko sa EÚ zaviazalo do roku 2035 minimalizovať skládkovanie na 10 percent, nové sa otvárať nebudú a kapacita tých existujúcich pomaly klesá. Sekundárnym efektom obmedzovania skládkovania je aj postupný rast poplatkov pre obce a mestá, čo sa už prejavuje aj v poplatkoch za odpad pre obyvateľov.

Môže sa Trnavský kraj časom dostať do patovej situácie, keď nebude kam odvážať smeti?

Tento stav aj po zvýšení miery recyklácie odpadu na 65 percent v roku 2035 je bližšie, ako si myslíme, pretože objem odpadu nám dlhodobo rastie každý rok o 2 percentá. Posledné dva roky tempo dokonca stúplo k 10 percentám ročne. Aj keby sme sa triedením a recykláciou dostali na 65-percentnú úroveň, ktorú dnes nedosahuje ani najvyspelejšie Švédsko alebo Rakúsko, vždy zostane odpad, ktorý sa nedá recyklovať. Na výber máme potom dve riešenia – skládkovanie alebo premenu odpadu na energiu. Triedenie, recyklácia a výroba elektrickej energie a tepla z odpadu sú pre nás v rámci pripravovaného centra jediné spôsoby, akými sa dá odpad zmysluplne využiť namiesto jeho vyhadzovania na skládky.

Ako bude centrum odpad spracovávať?

V prvom rade sa budeme snažiť čo najväčšie množstvo odpadu dotriediť, zlisovať, zviazať a vrátiť späť výrobcom na opätovné použitie. Veľká časť prijatého odpadu sa v CCE vráti späť do výrobného procesu v podobe druhotných surovín a nahradí tak primárne zdroje v oceliarenskom, sklárskom, papierenskom, potravinárskom, prípadne v stavebnom priemysle.

Reziduálny odpad, ktorý sa nedá recyklovať, využijeme v Zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO), kde sa z neho za pomoci turbíny vyrobí elektrická energia a aj teplo. Napríklad v Košiciach prevádzkujeme podobné zariadenie, pričom v zime ním vykurujeme približne 2 400 domácností. V regióne Trnavy rátame s dodávkou tepla aj pre priemyselných klientov. Znižovanie energetických vstupov je dnes pre slovenský priemysel vážnou výzvou a teplo z odpadu je jeden z najlacnejších a najekologickejších zdrojov.

Kde konkrétne má zariadenie v Trnavskom kraji vzniknúť?

V rámci prípravného procesu máme vytypovaných niekoľko lokalít. Určite máme záujem o priemyselnú lokalitu mimo zón určených na bývanie a zároveň lokalitu, kde je možné pripojiť sa na teplovod.

Aká bude kapacita centra a koľko energie bude schopné vyrobiť?

Celková kapacita centra bude 130-tisíc ton odpadu ročne, pričom časť bude dotriedená a následne odoslaná výrobcom na recykláciu a zo zostatku sa vyrobí elektrina a teplo. Dlhodobo rátame s možnou rezervnou kapacitou 100-tisíc ton ročne, ale iba v prípade, že v regióne nastanú akútne kapacitné problémy so skládkami a odpad nebude mať kto spracovať. Maximálna ročná výroba užitočného tepla môže byť 170-tisíc GJ a maximálna ročná výroba elektriny môže byť 57-tisíc MWe.

Je suma 120 miliónov eur konečná a z akých zdrojov výstavbu CCE budete financovať? Bude sa na nej podieľať aj samospráva, prípadne štát?

Nepočítame zatiaľ s finančnou účasťou štátu ani samosprávy. Výstavba CCE bude financovaná našim akcionárom – investičnou bankou Wood & Company, ktorá je okrem finančnej oblasti aktívna aj v oblastiach zdravotníckej techniky, technológií a realít. Vieme si však predstaviť, mimo finančnej spolupráce, napr. participáciu samospráv na prevádzke tohto projektu.

Aký vplyv bude mať zariadenie na zamestnanosť v regióne?

Centrum poskytne prácu 200 kmeňovým zamestnancom a rátame s ďalšími stovkami zamestnancov v rámci subdodávateľských firiem, či už počas výstavby, alebo prevádzky.

Kritici pri výstavbe takýchto zariadení poukazujú najmä na zvýšené emisie.

CCE bude pracovať s najmodernejšími technológiami vrátane špičkových „práčiek vzduchu“, ktoré sa dnes používajú v zariadeniach vo Viedni (priamo v meste sú 4) alebo v Štokholme či Kodani, pričom jeho emisný podiel je nižší ako napríklad pri ekologickej výrobe tepla z biomasy. Navyše len pre ilustráciu: jeden nekontrolovaný požiar skládky vyprodukuje viac emisií ako stovky takýchto zariadení za rok.

Centrum v regióne Trnavy bude v poradí druhým po Šali. Koľko takýchto centier celkovo plánujete a kde by mali ešte vzniknúť?

Pracujeme celkovo na 5 centrách, zostávajúce tri by sme mali rozbehnúť ešte tento rok a výber lokality závisí predovšetkým od množstva vyprodukovaného odpadu a kapacít končiacich skládok v danom regióne. Samozrejme, že medzi kritériá patria aj dostupnosť k teplovodnému systému, ale napríklad aj spoločenský záujem regiónu. Ak vedenie obce, mesta, regiónu preferuje skládkovanie namiesto využitia odpadu, tam ponúkať triedenie a výrobu elektriny a tepla z odpadu nemá zmysel.

Kedy chcete uviesť centrum do prevádzky?

Vzhľadom na zložitosť prípravného procesu rátame, že až v roku 2026, tzn. že v čase, keď reálne sa začnú kapacitné problémy s odpadom nielen v Trnavskom kraji, ale na celom Slovensku.

Príklady moderného odpadového hospodárstva z vyspelých krajín Európy:

Švédsko recykluje vyše 50 percent komunálneho odpadu. Z celkového objemu 4,4 milióna ton odpadu každoročne spracuje až 2,2 milióna ton prostredníctvom procesu, ktorý premieňa odpad na energiu v 33 Zariadeniach na energetické využitie odpadu. Tie teplom zásobujú 1,5 milióna obyvateľov.

V Dánsku zariadenia ZEVO dodávajú okolo 20 percent celkovej potreby tepla pre systémy centrálneho vykurovania a pokrývajú 5 percent spotreby elektrickej energie Dánska. Zároveň od roku 1997 platí zákaz skládkovania komunálneho odpadu. Aktuálne je v prevádzke 32 zariadení ZEVO a 4 sú práve vo výstavbe. Zaujímavosťou je, že Dánsko chce do roku 2050 úplne prestať využívať fosílne palivá. Krokom k ich nahradeniu je napr. aj nové ZEVO Amager Hill v Kodani, známe lyžiarskym svahom na streche Zariadenia na energetické využitie odpadu.

V Rakúsku dnes existuje 11 zariadení ZEVO. Štyri z nich sú priamo vo Viedni, pričom najznámejšie projektoval svetoznámy architekt Friedensreich Hundertwasser. Toto umelecké dielo denne navštevujú stovky turistov počas plnej prevádzky. Rakúšania dosahujú v priemere takmer 60-percentnú úspešnosť v triedení odpadu.

Najčítanejšie na My Trnava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tento rok turizmu neprial
  2. Dobrá receptúra musí mať „oko draka“
  3. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  5. Opäť sme na dobrej vlne
  6. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  7. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos
  8. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie
  9. PRIESKUM: Slováci prezradili, čo by mal spĺňať dokonalý smartfón
  10. Výhody najväčšej obchodnej siete objavuje aj verejný sektor
  1. Dobrá receptúra musí mať „oko draka“
  2. Ako uľahčiť opatrovanie seniorov doma
  3. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  5. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  6. Opäť sme na dobrej vlne
  7. Aj mikulášske balíčku môžu byť zdravé. Zistite ako na to.
  8. 365.bank sa stala bankou roka na Slovensku
  9. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  10. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  1. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 18 523
  2. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť 17 193
  3. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos 10 089
  4. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes? 7 838
  5. Strava ani spánok nie sú dôležité, ak pri tom dýchame zlý vzduch 5 842
  6. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 4 707
  7. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 3 514
  8. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené 3 212
  9. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 2 122
  10. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 2 016

Blogy SME

  1. Adriana Boysová: Ktorá chce, cestu si nájde
  2. Lubomir Zahora: Dať si vynosiť dieťa je cool. Nerobí to iba Kim Kardashian
  3. Šťastná domácnosť: Čo sa blondínka naučila o vysávačoch a vysávaní
  4. Alojz Hric: Prečo pandémia lynčuje najmä starých?
  5. Dušan Vršanský: Sme na vrchole tretej vlny?
  6. Štefan Bukovan: Obranný priemysel a ozbrojené sily vo svete (28) –11.11. – 20.11.2021
  7. Marta Medzihradská: O Medenom hámri a ako ďalej
  8. Marek Strapko: Tá smrtka z kúpaliska naozaj prišla...
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 16 366
  2. Radovan Kazda: TOP 7 dôvodov, prečo 500 miliónov pre seniorov nie je dobrý nápad 5 251
  3. Tomáš Sedliačik: Ako sa baviť s konšpirátorom 4 848
  4. Martin Greguš: Istropolis zbúrajú...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí... 4 705
  5. Zuzana Rattajová: Juraj Droba, dnes si opustil ľudí 4 339
  6. Mišo Šesták: V duši sedliaka žije pohanský duch 3 915
  7. Vanda Tuchyňová: Z POD ZADKU“ NÁM BERÚ VLASTNÉ POZEMKY, ROZOBERAJÚ MAJETOK ŽILINY A MESTO SA LEN PRIZERÁ ! 3 636
  8. Tereza Krajčová: Paríž: Mesto dychberúcej architektúry a nestarnúceho umenia 3 553
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  2. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Ilustračné foto.

V obci Pavlice pri Trnave privítali predvianočné obdobie živým adventným kalendárom. Od 1. decembra až do Štedrého večera sa na ňom rozsvecuje každý deň jedno nové okienko.


TASR 2 h

Centrum pomoci pre rodinu tradične organizuje návštevy Mikuláša v sociálnych zariadeniach v Trnave.


TASR 7 h
Ilustračná fotografia.

Trnavská arcidiecéza sa po čase opäť vrátila k živému prenosu omší z kaplnky Arcidiecézneho úradu (ABÚ) v Trnave.


TASR 8 h

Vianočné osvetlenie svieti aj na mestskej veži.


TASR 22 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zverejnili jej meno, adresu i profil na Facebooku. Hygienička Martina Kučíková patrí po minulom týždni zrejme k najznámejším z odboru.


3. dec

V martinskej nemocnici sa situácia nezlepšuje.


3. dec

V rámci svojho záverečného vystúpenia sa predstaví so skladbou, ktorá sa s ňou tiahne celý jej život.


23 h

Policajti mladého muža poznajú, jeho správanie riešili niekoľkokrát. Obvinili ho z útoku na verejného činiteľa.


2. dec

Blogy SME

  1. Adriana Boysová: Ktorá chce, cestu si nájde
  2. Lubomir Zahora: Dať si vynosiť dieťa je cool. Nerobí to iba Kim Kardashian
  3. Šťastná domácnosť: Čo sa blondínka naučila o vysávačoch a vysávaní
  4. Alojz Hric: Prečo pandémia lynčuje najmä starých?
  5. Dušan Vršanský: Sme na vrchole tretej vlny?
  6. Štefan Bukovan: Obranný priemysel a ozbrojené sily vo svete (28) –11.11. – 20.11.2021
  7. Marta Medzihradská: O Medenom hámri a ako ďalej
  8. Marek Strapko: Tá smrtka z kúpaliska naozaj prišla...
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 16 366
  2. Radovan Kazda: TOP 7 dôvodov, prečo 500 miliónov pre seniorov nie je dobrý nápad 5 251
  3. Tomáš Sedliačik: Ako sa baviť s konšpirátorom 4 848
  4. Martin Greguš: Istropolis zbúrajú...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí... 4 705
  5. Zuzana Rattajová: Juraj Droba, dnes si opustil ľudí 4 339
  6. Mišo Šesták: V duši sedliaka žije pohanský duch 3 915
  7. Vanda Tuchyňová: Z POD ZADKU“ NÁM BERÚ VLASTNÉ POZEMKY, ROZOBERAJÚ MAJETOK ŽILINY A MESTO SA LEN PRIZERÁ ! 3 636
  8. Tereza Krajčová: Paríž: Mesto dychberúcej architektúry a nestarnúceho umenia 3 553
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  2. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu