Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky
KOMERČNÝ ČLÁNOK

V okrese Trnava vznikne centrum spracovania odpadu inšpirované Škandináviou

Centrum poskytne prácu 200 kmeňovým zamestnancom a ráta s ďalšími stovkami zamestnancov v rámci subdodávateľských firiem.

Exteriérový pohľad na Centrum cirkulárnej ekonomiky ewiaExteriérový pohľad na Centrum cirkulárnej ekonomiky ewia (Zdroj: ewia)

TRNAVA. Problém s odpadom dlhodobo rezonuje v celom Trnavskom kraji. Časť z neho sa triedi, ale 59 percent putuje na skládky. Projekt výstavby Centra cirkulárnej ekonomiky (CCE) za 120 miliónov eur, ktorý v pondelok (17. 2. 2020) oznámila spoločnosť ewia, nás zaujal, preto sme Ing. Mariána Christenka, generálneho riaditeľa ewia, a. s., požiadali o rozhovor.

Ako vyzerajú v súčasnosti odpadové štatistiky Trnavy a Trnavského kraja?

V súčasnosti je Trnava a okolie v produkcii komunálneho odpadu na úrovni Bratislavy. Ročne sa na hlavu vyprodukuje takmer 600 kg odpadu a tento trend každý rok rastie. Súvisí so zvyšovaním životnej úrovne a tým aj nakupovaním väčšieho množstva tovaru a následne rastom množstva odpadu. Trnavský kraj dnes štatisticky triedi 41 percent z tohto odpadu.

Kam smeruje 59 percent nevytriedeného komunálneho odpadu v Trnavskom kraji?

Na skládky, ktoré sú už vo väčšine vyspelých európskych krajín minulosťou kvôli ekologickým rizikám. V Trnavskom kraji je v súčasnosti deväť aktívnych skládok. Keďže Slovensko sa EÚ zaviazalo do roku 2035 minimalizovať skládkovanie na 10 percent, nové sa otvárať nebudú a kapacita tých existujúcich pomaly klesá. Sekundárnym efektom obmedzovania skládkovania je aj postupný rast poplatkov pre obce a mestá, čo sa už prejavuje aj v poplatkoch za odpad pre obyvateľov.

Môže sa Trnavský kraj časom dostať do patovej situácie, keď nebude kam odvážať smeti?

Tento stav aj po zvýšení miery recyklácie odpadu na 65 percent v roku 2035 je bližšie, ako si myslíme, pretože objem odpadu nám dlhodobo rastie každý rok o 2 percentá. Posledné dva roky tempo dokonca stúplo k 10 percentám ročne. Aj keby sme sa triedením a recykláciou dostali na 65-percentnú úroveň, ktorú dnes nedosahuje ani najvyspelejšie Švédsko alebo Rakúsko, vždy zostane odpad, ktorý sa nedá recyklovať. Na výber máme potom dve riešenia – skládkovanie alebo premenu odpadu na energiu. Triedenie, recyklácia a výroba elektrickej energie a tepla z odpadu sú pre nás v rámci pripravovaného centra jediné spôsoby, akými sa dá odpad zmysluplne využiť namiesto jeho vyhadzovania na skládky.

Ako bude centrum odpad spracovávať?

V prvom rade sa budeme snažiť čo najväčšie množstvo odpadu dotriediť, zlisovať, zviazať a vrátiť späť výrobcom na opätovné použitie. Veľká časť prijatého odpadu sa v CCE vráti späť do výrobného procesu v podobe druhotných surovín a nahradí tak primárne zdroje v oceliarenskom, sklárskom, papierenskom, potravinárskom, prípadne v stavebnom priemysle.

Reziduálny odpad, ktorý sa nedá recyklovať, využijeme v Zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO), kde sa z neho za pomoci turbíny vyrobí elektrická energia a aj teplo. Napríklad v Košiciach prevádzkujeme podobné zariadenie, pričom v zime ním vykurujeme približne 2 400 domácností. V regióne Trnavy rátame s dodávkou tepla aj pre priemyselných klientov. Znižovanie energetických vstupov je dnes pre slovenský priemysel vážnou výzvou a teplo z odpadu je jeden z najlacnejších a najekologickejších zdrojov.

Kde konkrétne má zariadenie v Trnavskom kraji vzniknúť?

V rámci prípravného procesu máme vytypovaných niekoľko lokalít. Určite máme záujem o priemyselnú lokalitu mimo zón určených na bývanie a zároveň lokalitu, kde je možné pripojiť sa na teplovod.

Aká bude kapacita centra a koľko energie bude schopné vyrobiť?

Celková kapacita centra bude 130-tisíc ton odpadu ročne, pričom časť bude dotriedená a následne odoslaná výrobcom na recykláciu a zo zostatku sa vyrobí elektrina a teplo. Dlhodobo rátame s možnou rezervnou kapacitou 100-tisíc ton ročne, ale iba v prípade, že v regióne nastanú akútne kapacitné problémy so skládkami a odpad nebude mať kto spracovať. Maximálna ročná výroba užitočného tepla môže byť 170-tisíc GJ a maximálna ročná výroba elektriny môže byť 57-tisíc MWe.

Je suma 120 miliónov eur konečná a z akých zdrojov výstavbu CCE budete financovať? Bude sa na nej podieľať aj samospráva, prípadne štát?

Nepočítame zatiaľ s finančnou účasťou štátu ani samosprávy. Výstavba CCE bude financovaná našim akcionárom – investičnou bankou Wood & Company, ktorá je okrem finančnej oblasti aktívna aj v oblastiach zdravotníckej techniky, technológií a realít. Vieme si však predstaviť, mimo finančnej spolupráce, napr. participáciu samospráv na prevádzke tohto projektu.

Aký vplyv bude mať zariadenie na zamestnanosť v regióne?

Centrum poskytne prácu 200 kmeňovým zamestnancom a rátame s ďalšími stovkami zamestnancov v rámci subdodávateľských firiem, či už počas výstavby, alebo prevádzky.

Kritici pri výstavbe takýchto zariadení poukazujú najmä na zvýšené emisie.

CCE bude pracovať s najmodernejšími technológiami vrátane špičkových „práčiek vzduchu“, ktoré sa dnes používajú v zariadeniach vo Viedni (priamo v meste sú 4) alebo v Štokholme či Kodani, pričom jeho emisný podiel je nižší ako napríklad pri ekologickej výrobe tepla z biomasy. Navyše len pre ilustráciu: jeden nekontrolovaný požiar skládky vyprodukuje viac emisií ako stovky takýchto zariadení za rok.

Centrum v regióne Trnavy bude v poradí druhým po Šali. Koľko takýchto centier celkovo plánujete a kde by mali ešte vzniknúť?

Pracujeme celkovo na 5 centrách, zostávajúce tri by sme mali rozbehnúť ešte tento rok a výber lokality závisí predovšetkým od množstva vyprodukovaného odpadu a kapacít končiacich skládok v danom regióne. Samozrejme, že medzi kritériá patria aj dostupnosť k teplovodnému systému, ale napríklad aj spoločenský záujem regiónu. Ak vedenie obce, mesta, regiónu preferuje skládkovanie namiesto využitia odpadu, tam ponúkať triedenie a výrobu elektriny a tepla z odpadu nemá zmysel.

Kedy chcete uviesť centrum do prevádzky?

Vzhľadom na zložitosť prípravného procesu rátame, že až v roku 2026, tzn. že v čase, keď reálne sa začnú kapacitné problémy s odpadom nielen v Trnavskom kraji, ale na celom Slovensku.

Príklady moderného odpadového hospodárstva z vyspelých krajín Európy:

Švédsko recykluje vyše 50 percent komunálneho odpadu. Z celkového objemu 4,4 milióna ton odpadu každoročne spracuje až 2,2 milióna ton prostredníctvom procesu, ktorý premieňa odpad na energiu v 33 Zariadeniach na energetické využitie odpadu. Tie teplom zásobujú 1,5 milióna obyvateľov.

V Dánsku zariadenia ZEVO dodávajú okolo 20 percent celkovej potreby tepla pre systémy centrálneho vykurovania a pokrývajú 5 percent spotreby elektrickej energie Dánska. Zároveň od roku 1997 platí zákaz skládkovania komunálneho odpadu. Aktuálne je v prevádzke 32 zariadení ZEVO a 4 sú práve vo výstavbe. Zaujímavosťou je, že Dánsko chce do roku 2050 úplne prestať využívať fosílne palivá. Krokom k ich nahradeniu je napr. aj nové ZEVO Amager Hill v Kodani, známe lyžiarskym svahom na streche Zariadenia na energetické využitie odpadu.

V Rakúsku dnes existuje 11 zariadení ZEVO. Štyri z nich sú priamo vo Viedni, pričom najznámejšie projektoval svetoznámy architekt Friedensreich Hundertwasser. Toto umelecké dielo denne navštevujú stovky turistov počas plnej prevádzky. Rakúšania dosahujú v priemere takmer 60-percentnú úspešnosť v triedení odpadu.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  5. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  6. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  7. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  8. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  9. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  10. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 33 819
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 32 813
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 934
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 10 258
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 216
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 635
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 958
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 686
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 640
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 611
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Samospráva

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Život v meste

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Pre aplikáciu je potrebné zaregistrovať svojej osobné údaje, administrátori na odberovom mieste ich potom načítajú priamo cez QR kód.

9 h

Od 5. januára zaočkovali vo Fakultnej nemocnici Trnava približne 3 500 osôb.

9 h

V priebehu týždňa urobili policajti v Trnavskom kraji viac ako 3400 dychových skúšok.

12 h

Celkový počet doteraz ukončených laboratórnych PCR testov na Slovensku je viac ako 1,6 milióna.

13 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

15 h

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

13 h

Muža našli už bez známok života.

20 h

Prírodná pamiatka očarí v každom ročnom období.

20. jan

Už ste čítali?