TRNAVA. Problém s odpadom dlhodobo rezonuje v celom Trnavskom kraji. Časť z neho sa triedi, ale 59 percent putuje na skládky. Projekt výstavby Centra cirkulárnej ekonomiky (CCE) za 120 miliónov eur, ktorý v pondelok (17. 2. 2020) oznámila spoločnosť ewia, nás zaujal, preto sme Ing. Mariána Christenka, generálneho riaditeľa ewia, a. s., požiadali o rozhovor.
Marián Christenko (zdroj: ewia)Ako vyzerajú v súčasnosti odpadové štatistiky Trnavy a Trnavského kraja?
V súčasnosti je Trnava a okolie v produkcii komunálneho odpadu na úrovni Bratislavy. Ročne sa na hlavu vyprodukuje takmer 600 kg odpadu a tento trend každý rok rastie. Súvisí so zvyšovaním životnej úrovne a tým aj nakupovaním väčšieho množstva tovaru a následne rastom množstva odpadu. Trnavský kraj dnes štatisticky triedi 41 percent z tohto odpadu.
Kam smeruje 59 percent nevytriedeného komunálneho odpadu v Trnavskom kraji?
Na skládky, ktoré sú už vo väčšine vyspelých európskych krajín minulosťou kvôli ekologickým rizikám. V Trnavskom kraji je v súčasnosti deväť aktívnych skládok. Keďže Slovensko sa EÚ zaviazalo do roku 2035 minimalizovať skládkovanie na 10 percent, nové sa otvárať nebudú a kapacita tých existujúcich pomaly klesá. Sekundárnym efektom obmedzovania skládkovania je aj postupný rast poplatkov pre obce a mestá, čo sa už prejavuje aj v poplatkoch za odpad pre obyvateľov.
Môže sa Trnavský kraj časom dostať do patovej situácie, keď nebude kam odvážať smeti?
Tento stav aj po zvýšení miery recyklácie odpadu na 65 percent v roku 2035 je bližšie, ako si myslíme, pretože objem odpadu nám dlhodobo rastie každý rok o 2 percentá. Posledné dva roky tempo dokonca stúplo k 10 percentám ročne. Aj keby sme sa triedením a recykláciou dostali na 65-percentnú úroveň, ktorú dnes nedosahuje ani najvyspelejšie Švédsko alebo Rakúsko, vždy zostane odpad, ktorý sa nedá recyklovať. Na výber máme potom dve riešenia – skládkovanie alebo premenu odpadu na energiu. Triedenie, recyklácia a výroba elektrickej energie a tepla z odpadu sú pre nás v rámci pripravovaného centra jediné spôsoby, akými sa dá odpad zmysluplne využiť namiesto jeho vyhadzovania na skládky.
Areál Centra cirkulárnej ekonomiky bude prispôsobený aj návštevám verejnosti. (zdroj: ewia)Ako bude centrum odpad spracovávať?
V prvom rade sa budeme snažiť čo najväčšie množstvo odpadu dotriediť, zlisovať, zviazať a vrátiť späť výrobcom na opätovné použitie. Veľká časť prijatého odpadu sa v CCE vráti späť do výrobného procesu v podobe druhotných surovín a nahradí tak primárne zdroje v oceliarenskom, sklárskom, papierenskom, potravinárskom, prípadne v stavebnom priemysle.
Reziduálny odpad, ktorý sa nedá recyklovať, využijeme v Zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO), kde sa z neho za pomoci turbíny vyrobí elektrická energia a aj teplo. Napríklad v Košiciach prevádzkujeme podobné zariadenie, pričom v zime ním vykurujeme približne 2 400 domácností. V regióne Trnavy rátame s dodávkou tepla aj pre priemyselných klientov. Znižovanie energetických vstupov je dnes pre slovenský priemysel vážnou výzvou a teplo z odpadu je jeden z najlacnejších a najekologickejších zdrojov.
Areál Centra cirkulárnej ekonomiky z nadhľadu (zdroj: ewia)Kde konkrétne má zariadenie v Trnavskom kraji vzniknúť?
V rámci prípravného procesu máme vytypovaných niekoľko lokalít. Určite máme záujem o priemyselnú lokalitu mimo zón určených na bývanie a zároveň lokalitu, kde je možné pripojiť sa na teplovod.
Aká bude kapacita centra a koľko energie bude schopné vyrobiť?
Celková kapacita centra bude 130-tisíc ton odpadu ročne, pričom časť bude dotriedená a následne odoslaná výrobcom na recykláciu a zo zostatku sa vyrobí elektrina a teplo. Dlhodobo rátame s možnou rezervnou kapacitou 100-tisíc ton ročne, ale iba v prípade, že v regióne nastanú akútne kapacitné problémy so skládkami a odpad nebude mať kto spracovať. Maximálna ročná výroba užitočného tepla môže byť 170-tisíc GJ a maximálna ročná výroba elektriny môže byť 57-tisíc MWe.
Je suma 120 miliónov eur konečná a z akých zdrojov výstavbu CCE budete financovať? Bude sa na nej podieľať aj samospráva, prípadne štát?
Nepočítame zatiaľ s finančnou účasťou štátu ani samosprávy. Výstavba CCE bude financovaná našim akcionárom – investičnou bankou Wood & Company, ktorá je okrem finančnej oblasti aktívna aj v oblastiach zdravotníckej techniky, technológií a realít. Vieme si však predstaviť, mimo finančnej spolupráce, napr. participáciu samospráv na prevádzke tohto projektu.
Aký vplyv bude mať zariadenie na zamestnanosť v regióne?
Centrum poskytne prácu 200 kmeňovým zamestnancom a rátame s ďalšími stovkami zamestnancov v rámci subdodávateľských firiem, či už počas výstavby, alebo prevádzky.
Súčasťou CCE bude aj Centrum environmentálnej výchovy slúžiace vzdelávaniu detí a mládeže v oblasti ekologického spracovania odpadu (zdroj: ewia)Kritici pri výstavbe takýchto zariadení poukazujú najmä na zvýšené emisie.
CCE bude pracovať s najmodernejšími technológiami vrátane špičkových „práčiek vzduchu“, ktoré sa dnes používajú v zariadeniach vo Viedni (priamo v meste sú 4) alebo v Štokholme či Kodani, pričom jeho emisný podiel je nižší ako napríklad pri ekologickej výrobe tepla z biomasy. Navyše len pre ilustráciu: jeden nekontrolovaný požiar skládky vyprodukuje viac emisií ako stovky takýchto zariadení za rok.
Centrum v regióne Trnavy bude v poradí druhým po Šali. Koľko takýchto centier celkovo plánujete a kde by mali ešte vzniknúť?
Pracujeme celkovo na 5 centrách, zostávajúce tri by sme mali rozbehnúť ešte tento rok a výber lokality závisí predovšetkým od množstva vyprodukovaného odpadu a kapacít končiacich skládok v danom regióne. Samozrejme, že medzi kritériá patria aj dostupnosť k teplovodnému systému, ale napríklad aj spoločenský záujem regiónu. Ak vedenie obce, mesta, regiónu preferuje skládkovanie namiesto využitia odpadu, tam ponúkať triedenie a výrobu elektriny a tepla z odpadu nemá zmysel.
Areál Centra cirkulárnej ekonomiky bude prispôsobený návštevám verejnosti (zdroj: ewia)Kedy chcete uviesť centrum do prevádzky?
Vzhľadom na zložitosť prípravného procesu rátame, že až v roku 2026, tzn. že v čase, keď reálne sa začnú kapacitné problémy s odpadom nielen v Trnavskom kraji, ale na celom Slovensku.
Príklady moderného odpadového hospodárstva z vyspelých krajín Európy:
Švédsko recykluje vyše 50 percent komunálneho odpadu. Z celkového objemu 4,4 milióna ton odpadu každoročne spracuje až 2,2 milióna ton prostredníctvom procesu, ktorý premieňa odpad na energiu v 33 Zariadeniach na energetické využitie odpadu. Tie teplom zásobujú 1,5 milióna obyvateľov.
V Dánsku zariadenia ZEVO dodávajú okolo 20 percent celkovej potreby tepla pre systémy centrálneho vykurovania a pokrývajú 5 percent spotreby elektrickej energie Dánska. Zároveň od roku 1997 platí zákaz skládkovania komunálneho odpadu. Aktuálne je v prevádzke 32 zariadení ZEVO a 4 sú práve vo výstavbe. Zaujímavosťou je, že Dánsko chce do roku 2050 úplne prestať využívať fosílne palivá. Krokom k ich nahradeniu je napr. aj nové ZEVO Amager Hill v Kodani, známe lyžiarskym svahom na streche Zariadenia na energetické využitie odpadu.
V Rakúsku dnes existuje 11 zariadení ZEVO. Štyri z nich sú priamo vo Viedni, pričom najznámejšie projektoval svetoznámy architekt Friedensreich Hundertwasser. Toto umelecké dielo denne navštevujú stovky turistov počas plnej prevádzky. Rakúšania dosahujú v priemere takmer 60-percentnú úspešnosť v triedení odpadu.
