TRNAVA . Meno Marián Hafrovič je s oblastným futbalom v Trnave späté už dlhé roky a pozná ho každý klubový funkcionár. Posledných desať rokov zastával funkciu predsedu športovo-technickej komisie Oblastného futbalového zväzu Trnava.
Na zimnom halovom turnaji O pohár predsedu ObFZ Trnava oznámil svoje rozhodnutie odísť z funkcie. S Mariánom Hafrovičom sme sa preto rozprávali o tom, čo všetko mu dlhé roky strávené pri futbale priniesli, ale aj zobrali.
Prečo ste sa rozhodli vzdať sa funkcie predsedu ŠTK?
Džudo: Trnavské nádeje bodovali v Pezinku Čítajte – Vykonávať túto funkciu zodpovedne je časovo veľmi náročné. S výnimkou približne mesiaca počas zimnej prestávky je to neustály kolotoč. Moje rozhodnutie nevzniklo zo dňa na deň. S myšlienkou vzdania sa postu predsedu ŠTK som sa pohrával už dlhšie. Definitívne rozhodnutie umocnilo aj nahromadenie sa neodkladných osobných povinností.
Koľko ste vo funkcii pôsobili? Spomínate aj na svoje začiatky?
– Funkciu som vykonával presne desať rokov, dovtedy som bol členom disciplinárnej komisie. Keďže v tom čase skončil vo funkcii Rudolf Frič, bol som oslovený s ponukou, či ho nechcem vo funkcii nahradiť. Priznám sa, že to bola pre mňa nová výzva i určitá česť. Netrvalo dlho a po niekoľkých telefonických rozhovoroch s pánom Púčikom, Očkovským a nakoniec s vtedajším predsedom zväzu Schmidtom som sa rozhodol to skúsiť.
Čo všetko vám funkcia počas desiatich rokov priniesla? Určite sa nájde množstvo pekných spomienok, no aj náročných úloh.
– V porovnaní s mojím pôsobením v disciplinárnej komisii to prinieslo viac úloh a starostí. Bola to zaujímavá práca, ktorá ma bavila, a v ktorej som sa takpovediac aj našiel. Keď však porovnám časovú zaneprázdnenosť v začiatkoch a teraz, je to jedno a sto. Napriek tomu, že nám pri práci výrazne pomáha technika, časové vyťaženie je oveľa väčšie. Obrazne povedané, kluboví funkcionári riešia svoje problémy a požiadavky 24 hodín denne.
Na jednej strane som za to obdobie spoznal veľa nových ľudí, či už osobne, ale hlavne sme s mnohými množstvo času pretelefonovali. Vždy to však smerovalo k vyriešeniu určitého problému, aby boli spokojné všetky zainteresované strany, a keď sa to podarilo, cítil som sa fajn. Futbal na dedinách robia amatéri vo svojom voľnom čase, rovnako ako ja, tak prečo si nepomôcť a nevyjsť v ústrety, ak je to čo i len trochu možné? Na druhej strane boli aj ťažké chvíle, nerád spomínam najmä na nepriazeň počasia. Rozhodovanie o spôsobilosti ihrísk, či odložiť len niektoré zápasy alebo celé kolo, kedy sa bude dohrávať, to boli náročné dilemy.
Zlatý Jozef Metelka si znovu v cieli zakričal: „yes!“ Čítajte Ako prijali správu o vašom odchode kolegovia z komisie, zo zväzu a kluboví funkcionári?
– Svoje úmysly som v komisii občas naznačil, kolegovia to však skôr brali ako žart. Oficiálny oznam som zaslal výkonnému výboru ObFZ Trnava v polovici októbra. Musím povedať, že všetci boli určitým spôsobom prekvapení a boli by radi, ak by som pokračoval.
Zostávate v štruktúrach oblastného zväzu aj naďalej?
– Momentálne nebudem v oblastnom zväze vykonávať žiadnu aktívnu funkciu. Výnimkou je odovzdanie funkcie a pomoc pri naštartovaní práce novému predsedovi ŠTK.
Je niečo, čo vám bude z funkcie najviac chýbať?
– Určite mi bude chýbať častý kontakt s kamarátmi a funkcionármi. Zaujímavosťou je, že s veľa ľuďmi si často telefonujete alebo píšete v ISSF systéme, ale neviete, ako v skutočnosti vyzerajú. Chýbať mi budú zimné halové turnaje mládeže. Za tie roky sa na nich vystriedali doslova tisíce detí, ktoré chodili s radosťou, entuziazmom a túžbou predviesť čo najlepšie výkony. Musím povedať, že turnaje mali vo všeobecnosti veľmi pozitívny ohlas. Svedčí o tom aj každoročne sa zvyšujúci počet družstiev. Napriek tomu, že sme tam strávili takmer všetky januárové víkendy a niekedy aj hromžili nad premárneným časom, boli to pekné akcie.
Čo pre vás znamená futbal, ktorému ste zasvätili väčšinu svojho života?
Kamenár štvrtý raz v spartakovskej bráne Čítajte – Celkovo šport a najmä futbal je významnou oblasťou v mojom živote. Aktívne sa mu venujem na rôznych pozíciách už 43 rokov. Keďže som chlapec z dediny, futbal bol jednou z mála aktivít, kde sme sa realizovali. Na ihrisku v Ružindole som doslova prežil detstvo.
Až ako 13-ročný som išiel po prvýkrát hrať súťažný futbal za Spartak, v 17 som sa vrátil do Ružindola už k mužom. V tom čase Ružindol zaznamenával úspešné obdobie zavŕšené postupom do I. B (dnešnej 5. ligy), kde sme boli dlhé roky pravidelným účastníkom. Záver aktívnej kariéry som prežil v Boleráze a v 35 rokoch som pre zdravotné problémy zavesil kopačky na klinec.
Je niečo, čo by ste chceli odkázať všetkým spolupracovníkom a futbalovým funkcionárom?
– Chcel by som poďakovať všetkým, s ktorými som mal tú česť v štruktúrach ObFZ Trnava spolupracovať, počnúc tými, s ktorými som začínal a končiac aktuálnymi činovníkmi. Keďže končím v ŠTK, osobitne chcem poďakovať Jarkovi Slobodovi, ktorý bol v komisii počas celého môjho pôsobenia a môjmu nepísanému zástupcovi Martinovi Krivošíkovi, taktiež za dlhoročnú spoluprácu. Ďakujem za korektnú a priateľskú spoluprácu aj klubovým funkcionárom a trénerom. Do ďalšej práce želám všetkým pevné zdravie a veľa úspechov nielen v športe, ale aj v osobnom živote.
