TRNAVA. Účasť na hlasovaní bola 64-percentná, čo považuje koordinátorka projektu, pedagogička Andrea Bánová v čase chrípky za dobré číslo.
Zúčastniť sa na voľbách mohli žiaci, ktorí dovŕšili 15 rokov, čo bolo dohromady 485. Z nich si hlasovacie lístky počas volieb v utorok (4. 2.) a stredu (5. 2.) vyzdvihlo 308. Volilo sa pritom iba počas prestávok, aby nebol narušený vyučovací proces.
Útok v centre Trnavy. Polícia hľadá svedkov Čítajte Záujem, no málo informácii
S myšlienkou podľa Bánovej prišla Žiacka študentská rada GJH, ktorá dostala podporu od vedenia školy.
"Voľby brali študenti vážne," uviedla pre TASR predsedníčka volebnej komisie, druháčka na bilingválnom gymnáziu Sofia Sojková. Podľa nej sa ukázalo, že mnohí sa o politiku zaujímajú aj mimo školy, zapojili sa aj do iných edukatívnych akcií. Z hlasovacích lístkov však potom komisia zároveň vyčítala, že o jednotlivých kandidátoch už veľa informácií nemali a vo veľkej miere krúžkovali prvých štyroch.
Rútil sa v protismere na R1. Skončil v rukách polície Čítajte Prvovoliči
Medzi hlasujúcimi bola časť gymnazistov, ktorí si voľby vyskúšajú už aj reálne a pri februárových voľbách do Národnej rady SR pristúpia k volebným urnám ako prvovoliči. K nim patrila aj maturantka Tereza Lutzbauerová. Uviedla, že jej rovesníci ocenili, ako študentská rada voľby pripravila.
"Výhoda je, že sme si to mohli takto vyskúšať. Zároveň naše voľby urobili predvolebný prieskum o čisto študentských názoroch," povedala.
Petícia proti zvýšeniu daní bude prvým bodom zastupiteľstva Čítajte Triumf opozičných a mimoparlamentých strán
Pedagogička Bánová doplnila, že voľby na škole boli nielen o tom vyskúšať si, ako to vo volebnej miestnosti je, ako sa hlasuje za plentou a vhadzuje do volebnej urny.
"Je to aj o tom, že sa študenti učia pocitu zodpovednosti. Stretávam sa s tým, že majú často pocit, že na ich hlase nezáleží, že nie sú dôležití," povedala. Výsledky na trnavskom GJH by posunuli z prvých troch miest do parlamentu opozičné a mimoparlamentné strany.
