TRNAVA. Trnavskí hokejisti odštartovali počas uplynulého týždňa nadstavbu o 7. až 10. miesto. Na svojich konkurentov majú výraznú bodovú stratu, najmä na ôsme a siedme miesto zaručujúce play off, a tak sezónu budú iba dohrávať.
Tréner mužstva Štefan Mega netajil sklamanie zo základnej časti, no na druhej strane svojich hráčov v súčasnej situácii obdivuje a verí, že časté nasadzovanie mladých hráčov sa trnavskému hokeju čoskoro vráti.

Predsezónne ambície boli v Trnave oveľa vyššie, v porovnaní s tým, ako nakoniec dopadla základná časť. Ako by ste ju zhodnotili?
– Ambície boli oveľa vyššie najmä po príprave, kedy sme mali vyše 50 hráčov. Uzavreli sme mužstvo a nastali typické slovenské problémy. Škola, robota, hráme zadarmo a kopec ďalších výhovoriek, prečo sa to nedá. Z tohto prístupu som bol dosť sklamaný. Rozprávalo sa o tom, ako hráči chcú, ale keď mali niečo urobiť, tak sa nič nestalo. Postupne prišli aj zranenia, káder sa zužoval. Posily neprichádzali žiadne, práve naopak.
Na druhej strane to chápem, kto by šiel do mužstva, v ktorom sa hrá zadarmo. Na druhej strane musím vyzdvihnúť aj výhody, pretože sme do mužstva zapracovali naozaj veľa mladých hráčov. Toľko juniorov, koľko hralo v našom mužstve, nehrá nikde ani v prvej lige, ani v extralige, takže verím, že sa nám to do budúcna vráti. Musím sa však vrátiť k tomu, že som bol dosť sklamaný z prístupu niektorých hráčov.
Pre Trnavu bolo už dávnejšie jasné, že z toho nakoniec play off asi nebude. Prejavovalo sa to na nálade v kabíne?
– My sme to tušili už po polovici základnej časti. Po prvej štvrtine sme boli jasne na poslednom mieste s tým, že sme získali sedem bodov a v druhej štvrtine dokonca iba tri, aj to po výhre nad „osemnástkou“. Tam už bolo rozhodnuté, že play off nebude. K tomu pribudli zranenia kľúčových hráčov, ako Hrbáčik, Mihalko a ďalší. Pred sezónou sme garantovali hráčom, o ktorých bude záujem v lepších mužstvách, že ich pustíme. Odišli teda Kľučiar, Jurák a aj Beták.
Pred štartom nadstavby bola pre Trnavu možnosť dostať sa do play off ešte v teoretickej rovine. Na Levice ste strácali 20 bodov a v hre bolo 36. Keď sa však budeme baviť reálne, je jasné, že Trnava ide nadstavbu hlavne dohrať. Otázka ale je, s akým cieľom?
– Naším cieľom v nadstavbe je odohrať ju a vyhrať čo najviac zápasov. Ešte sa nám však nepodarilo dve zostavy po sebe mať rovnaké. Aj prvé kolo nadstavby v Žiline sme hrali s pätnástimi hráčmi s tým, že nastúpil šestnásťročný dorastenec Mrva a v obrane zaskakoval útočník Schmidt, ktorý ale hral na tomto poste počas sezóny už veľakrát.

Používate veľa juniorov. Tí ale hrajú nadstavbu o extraligu a vyzerá to tak, že budú musieť hrať náročnú baráž o najvyššiu súťaž. Môžu trnavskí juniori ťažiť práve z toho, že odohrali pomerne slušnú porciu prvoligových zápasov?
– Niečo sa na mladého hráča nalepí, ak odohrá zhruba pätnásť až dvadsať zápasov v prvej lige, aj keď v najslabšom mužstve. Spomínal som Mrvu, ktorý sa vôbec nestratil. Ostatní chlapci sú na tom rovnako, každý prvoligový zápas za seniorov je pre nich veľká škola a do budúcna by sa to malo trnavskému hokeju vrátiť. Uvidíme.
Momentálne je Trnava posledná. Play off z toho nebude a vypadnúť tiež nemôžete. Budete teda dávať mladým hráčom viac šancí, alebo stále sa budete spoliehať aj na skúsených hráčov?
– Momentálne je v zostave všetko, čo máme. Určite sa nestane, aby niekto prišiel na zápas a nedostal sa do zostavy. Taká je realita. Keď si to tak zoberiem, v seniorskom mužstve je dosť trnavských odchovancov, ale horšie to je s juniorkou a s dorastom, kde ich je zasa veľmi málo.
Do A-mužstva by bolo určite treba zhruba päť až šesť skúsených hráčov, ktorí by mladému kádru poradili a v dôležitých chvíľach zabrali. Možno by sa nám potom nestávalo to, čo aj v Žiline, kde sme po dobrej prvej tretine na chvíľu stratili koncentráciu, urobili zopár chýb a stratili zápas, pretože sme ju prehrali 2:6. A v sezóne sa to stalo viackrát, že sme za pár minút stratili zápas.
Vašimi súpermi v nadstavbe sú papierovo slabšie mužstvá, v porovnaní s prvou šesticou. Máte teda šancu aj na väčší bodový zisk, ktorý by rozhodne pozdvihol morálku mužstva, súhlasíte?
– My ideme do každého zápasu s tým, že chceme vyhrať a pozitívne naladení. Ja v podstate tých chlapcov obdivujem. Ráno idú do roboty, do školy, večer prídu na tréning alebo idú na zápas. Niektorí si berú v práci voľno, aby mohli ísť na zápas. Ja nemôžem povedať, že by hráči nechceli, ale proti tímom, v ktorých sú profe-sionálni hokejisti a sústreďujú sa hlavne na hokej, to jednoducho nestačí. Ja som naozaj rád, že chlapci chodia, hrajú a chcú sa zlepšovať. Mohli by sa na to vykašlať a skončilo by to oveľa horšie. Ale nespravili to.