SMOLENICE. S menom Gréfa Jozefa Pálfiho je spojená výstavba Smolenického zámku, ktorý je dominantou obce, ale aj výstavba chemickej fabriky. Tá funguje dodnes.
Jozef Pálfi zomrel pred sto rokmi vo švajčiarskom Davose. O štyri roky neskôr jeho telesné pozostatky uložili do rodinnej hrobky v Smoleniciach, ktorú dal postaviť.
Dokončenia zámku sa nedožil
Chrípka zatvorila v kraji viacero materských a základných škôl Čítajte „Dovolím si povedať, že ak by nebolo Jozefa Pálfiho, tak dnes žiadny zámok v Smoleniciach nestojí. Pretože práve vtedy mali pálfiovci taký kapitál, že mohli do výstavby zámku investovať, potom sa už nikdy taká výnimočná finančná situácia v ich rodine nevyskytla,“ pripomenula historička Ivana Janáčková.
Aj keď s prvými prácami na ruinách zničeného hradu začal koncom 19. storočia Jozefov otec Móric Pálfi, samotnú budovu zámku začal stavať podľa Janáčkovej v roku 1911 podnikavý Jozef Pálfi.
Práce zastavila I. svetová vojna a finančné problémy. Jozef Pálfi sa dokončenia zámku nedožil.
Jeden z najmladších zámkov
Samosprávy plánujú rozdeliť desaťtisíce eur Čítajte Zámok si v roku 1945 privlastnil štát, dokončený bol až o niekoľko rokov neskôr. Mal slúžiť ako letné sídlo Slovenskej národnej rady, napokon ho dostala Slovenská akadémia vied, ktorej slúži ako kongresové centrum dodnes.
Pre verejnosť je jeden z najmladších a najkrajších slovenských zámkov sprístupnený len v lete. Jozefa Pálfiho Smoleniciach pripomína busta na mieste bývalého kaštieľa.
Jozef Pálfi sa narodil v roku 1853 na území dnešného Poľska. Žil však aj so svojou rodinou v Smoleniciach. Ešte za života jeho otca Mórica Pálfiho prevzal správu smolenického panstva.
V podnikaní sa začal orientovať na priemyselnú výrobu, založil chemickú továreň či viaceré píly. Vo svojich fabrikách zamestnával nielen domácich, ale aj ľudí zo širokého okolia.
