Herec Jozef Vajda stvánil jednu z hlavných postáv - zločinca, mafiána najhrubšieho zrna. Ako povedal v rozhovore pre týždenníky MY, zo svojej postavy i celého filmu má úprimnú radosť.
Predstavte stručne postavu, ktorú vo filme Sviňa stvárňujete.
Hrám Lola Wagnera, veľkopodnikateľa s metódami, ktoré presahujú hranice normálneho podnikania, sú skôr mafiánske. Nekategorizujem to len na našu spoločnosť, veď tieto praktiky fungujú vo všetkých iných krajinách, aj v okolitých a vyspelejších. Sú to praktiky, ktoré nemajú s demokraciou a normálnym podnikaním nič spoločné. Čiže je to človek, ktorý sa pohybuje na hrane alebo úplne mimo zákona a používa tie najdrastickejšie metódy.
Museli ste sa na svoju rolu nejako špeciálne pripravovať?
Iste, vedel som, do čoho idem. Konzultoval som to s režisérmi, v tomto prípade s dvoma, aj s Rudom Biermannom, aj s Marianou Solčanskou, dokonca aj s kostymérmi. Vedel som, že by som do tejto role mal byť taký mohutnejší pribratejší, tak som sa aj tomu trošku podriadil. Keďže som to vedel dopredu asi tri mesiace, tak som sa do tej role trošku vypásol. (pokračovanie pod obrázkom)
Čo sa jej stvárnenia týka, snažil som sa v tejto zápornej postave nájsť niečo pozitívne, pretože nikto nie je iba čierny alebo iba biely. Myslím, že sa mi to podarilo cez humor. Lebo ľudia, ktorí majú takéto mafiánske praktiky, ktorí sa zdajú spoločnosti strašidelní, sú veľmi smiešni. V tom, ako to robia, ako sa berú vážne, ako sa cítia, že držia všetko v rukách, ale pri tom to tak celkom nie je. A toto som sa snažil do tej postavy dostať.
Pozvánka na predpremiéru
S Jozefom Vajdom, Markom Igondom, Dianou Mórovou a ďalšími hercami a tvorcami filmu Sviňa sa môžete osobne stretnúť na slávnostnej predpremiére filmu, ktorá sa v Trnave uskutoční 8. februára o 18.30 hod. Lístky si môžete kúpiť už dnes v sieti kín Cinemax.
Keď ste dostali ponuku, aby ste si vo filme zahrali, tak ste údajne práve čítali knihu Sviňa od Apráda Soltésza.
Áno, bola to taá zhoda náhod. Keď mi Rudo Biermann zatelefonoval a oslovil ma na rolu vo filme, práve som knihu čítal. Takže som mu vlastne hneď nič nepovedal, iba toľko, že chcem tú knihu dočítať, ale že nech mi pošle scenár. Poslal mi scenár a to rozhodovanie vôbec nebolo náročné. Okrem iného ma lákala aj samotná rola. Postava Lola Wagnera je veľmi variabilná, poskytuje veľa možností, čo má každý herec rád. I keď, ak sa nad tým zamyslím, tak postavy Lolo, Bobo a Ňuňu sú rozsahom aj príležitosťou asi rovnocenné.
Je pravda, že nakrúcanie bolo tajné?
Neviem, či bolo úplne, že tajné, ale Rudo Biermann a Mariana Solčanská nechceli ísť úplne na bubon. Až vtedy, keď bude všetko hotové. Osobne si myslím, že ak by sa naprílkad ihneď zverejnilo, aké témy film nastoľuje, mohol by byť napríklad problém vybaviť žiadané lokácie, nemuseli by nás vpustiť do všetkých priestorov. Ale ono sa to postupne aj tak všetko vedelo. Ja si tiež myslím, že nie je dobre ísť na zajace s bubnom a vykrikovať, lebo ti všetky zajace ujdú. Bubnovať treba vtedy, keď ten film dobre dopadne. A ak dobre dopadne, bude to dobré. Teším sa.
Jozef Vajda. (zdroj: Ilustračné foto: TASR)Vizitka
Jozef Vajda je slovenský divadelný, filmový, televízny a dabingový herec, ktorý sa narodil 31. júla 1955 v Žiline. Vyštudoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave, od roku 1980 až dodnes pôsobí v Činohre Slovenského národného divadla v Bratislave. Získal viacero ocenení za svoje herecké výkony - divadelné i dabingové. V posledných rokoch ho možno často vídať aj v televíznych seriáloch, napr. Hoď svišťom, Za sklom, Panelák ap.
Ako vnímate fakt, že sa v poslednej dobe nakrúca čoraz viac filmov o spoločensko-politickom dianí?
Svedčí to o tom istom, o čom svedčili aj námestia, ktoré sa zrazu zaplnili mladými ľuďmi, ktorí protestovali proti mnohým veciam, ktorými sú nespokojní. Prirodzene si to vyžiadalo odozvu umelcov a filmárov. Asi v každej dobe je to tak, že práve títo ľudia nastavujú zrkadlo. A i keď to nie je dokument, ale umelecké dielo, umelecké stvárnenie situácie. Ale o to lepšie. Úžasné na tom je, že to pritiahne ľudí do kina a oni to začnú riešiť spolu s tvorcami. Vďaka tomu sa tu buduje societa ľudí a konzumetov, ktorým nie sú verejné veci ľahostajné, čo je veľmi dôležité.
Prečo by z vášho pohľadu mali prísť ľudia do kina a vidieť film Sviňa?
Pretože tá spoločenská situácia, ktorá u nás na Slovensku nastala, je veľmi závažná. Ja ale stále tvrdím, že môžeme byť šťastní a hrdí, že sme jedni z prvých, ktorí toto dianie otvárajú a dostávajú napríklad aj do umenia. Napríklad len susední Česi často hovoria - my vám tak závidíme, že ste sa do takýchto tém pustili, že ste ich odkryli… Nie sme zďaleka jediný štát, ktorý má podobných ľudí v štruktúrach. To majú všetky štáty, len sa to, žiaľ, neprevalilo. My Slováci sme veľmi odvážni a z postkomunistickej a postsocialistikej Európy jedni z prvých, ktorí tieto témy začali otvárať.
Kto najmä by ho mal vidieť? O spoločenské dianie sa totiž, zdá sa, zaujímajú skôr mladšie ročníky.
Ja som veľmi rád, že mladí ľudia sa zaujímajú o spoločenské dianie, lebo budúcnosť patrí im. Oni si tu budujú nový štát, oni čistia Augiášov chliev a ako si ho vyčistia, tak sa im tu bude žiť. Takže je veľmi dôležité, aby do toho kina prišli mladí. Ale, samozrejme, tak ako hovoríme, že voliť by mali mladí, tak voliť by mali všetci a tento film by mali vidieť všetci. Lebo sa to týka všetkých ľudí, ktorí žijú v tejto krajine.
Aká bola spolupráca s p.Biermannom a p. Solčanskou, ktorí tu vytvorili režisérske, producentské a scenáristické duo?
Sám som bol zvedavý, že ako bude vyzerať režijno-producentsko-scenáristické duo, ale vzájomne sa dokonale dopĺňali. Mali sme dojem, ako keby to robil jeden človek – jeden režisér, jeden producent, čiže malo to symbiózu.
Jozef Vajda a Dano Heriban vo filme Sviňa. (zdroj: Foto:Łukasz Wojciechowski)Išlo pri nakrúcaní všetko ako po masle?
Určite áno, i keď to bolo veľmi náročné. Bolo priam neuveriteľné, ako všetky sudičky, všetci svätí a všetci anjelíčkovia-strážničkovia nám prišli na pomoc, lebo naozaj z toľkých možností, ktoré môžu urobiť škrt cez nakrúcanie, sa nič nestalo. Všetko fungovalo, plnili sme natáčací plán presne ako sa mal. Koľk obrazov sme mali za deň nakrútiť, toľko sme aj spravili. Samozrejme, že niekedy sa natiahol čas, ale inokedy sa to urobilo skôr. Bolo naozaj vzácne, že časovo nám to vychádzalo. V tomto prípade z tých 30 filmovacích dní, ktoré sme absolovali, nám vyšiel každý jeden deň ako sme si predstavovali.
Film Únos vyvolal nielen divácke ohlasy, ale aj spoločenské dianie. Čo očakávate od tohto filmu?
Ja očakávam aspoň to isté, čo urobil Únos, aj keď to je oveľa staršia téma. To je téma skoro 20-ročná, čo Mariana Solčanská predtým nakrútila. Odvetdy prešlo približne 25 rokov, čo je dosť veľký odstup. To, čo sme nakrútili teraz, je veľmi čerstvé. To je dnešok. Takto rýchlo som ešte netočil v podstate o niečom, čo sa vlastne ešte stále deje. Čoskoro bude premiéra filmu a veci ešte nebudú ukončené. Už teraz to viem, lebo som sa stretol s mnohými právnikmi a ľuďmi, ktorí tvrdia, že tá kauza nebude ukončená tak rýchlo. Takže náš film pôjde počas všetkých tých procesov, ktoré tu bežia, čiže veľmi skoro. To je pre mňa takisto obrovské očakávanie, obrovské napätie a očakávam, že ten záujem bude aspoň taký, ak nie väčší. Verím, že by to mohlo tak byť.
