Trnavský rodák, výborný útočník, neskôr hrajúci tréner a historicky najlepší tréner Spartaka, populárny Tonibáči, po ktorom je právom pomenovaný trnavský štadión a ktorý má pod severnou tribúnou svoju sochu.
Rodák z Trnavy začínal v Rapide, neskôr hrával aj za ŠK Bratislava, s ktorým získal dva tituly majstra (1950 a 1951). V lige zohral 219 zápasov a dal 79 gólov (z toho za Trnavu 195/64). Bol výborným strelcom a dirigentom, skvelým technikom. Šesťkrát reprezentoval Slovensko a desaťkrát po vojne ČSR, bol aj na MS 1954 vo Švajčiarsku.

Prvý zápas i gól na domácom štadióne
Prvý ligový zápas za TŠS (Trnavský športový spolok) odohral na jeseň 1939 doma proti TTS Trenčín pri výhre 3:2 a rovnako i na jeseň 1939 dal doma svoj prvý ligový gól do siete Slávie Prešov 4:4.
Štyri sezóny bol hrajúcim trénerom – 1948, 1949, jar 1950, jar 1956 a plných 14 sezón trénerom A mužstva – jeseň 1956 – 1975/76. Posledný ligový zápas za Spartak odohral na jar 1956 doma, keď Trnava vyhrala rozdielom triedy nad Spartakom Hradec Králové 3:0. Dva razy bol najlepším trnavským strelcom sezóny – 1939/40 (12 gólov) a 1942/43 (10). V sezóne 1943/44 dosiahol ligový hetrik (AC Pov. Bystrica – TŠS 1:7).

Tituly i poháre
So Spartakom získal trikrát majstrovský titul – 1968, 1972, 1973. V roku 1967 vyhral SEP (Dózsa Újpest). Dva razy vyhral ČS. pohár – 1967 (Sparta Praha), 1975 (Sparta Praha) a raz Slovenský pohár 1975 (AC Nitra).
Neustálym štúdiom zahraničnej literatúry a jej prenášaním do praxe v trnavských podmienkach predstihol o desaťročie vývoj najpopulárnejšej hry v bývalom Česko-Slovensku. Svojmu mužstvu vštepil takú disciplínu a futbalovú zodpovednosť, že bolo úspešné aj v jeho neprítomnosti, keď ako tréner pôsobil v Rakúsku (Admira Wacker Wien, St. Pölten) a Holandsku (ADO Den Haag).

Pomenovali po ňom štadión
S odstupom času možno smelo tvrdiť, že ak by bol v Spartaku po zisku prvého titulu zostal, bola by Trnava vo finále PEM a mala by minimálne o jednu majstrovskú hviezdičku viac. V tom čase dokonca známy anglický novinár Eric Batty napísal v jednom z londýnskych denníkov, že pod vedením Malatinského by bola Trnava majstrom desať rokov za sebou.
Keď sa v malom Ríme rozhodli začiatkom roka 1998 pomenovať futbalový štadión Spartaka menom najvýznamnejšej osobnosti z histórie futbalu v meste, voľba padla jednoznačne na Antona Malatinského. Trnavský futbalový mág, ktorého familiárne volali Tonibáči, zomrel 1. decembra 1992. Po jeho smrti sa mu dostalo zaslúženého ocenenia aj od mesta. Stal sa Trnavčanom 20. storočia in memoriam.
Autor: MIKI