Filip Hološko dáva futbalovej kariére zbohom

Futbalový Slovan Bratislava čaká vo štvrtok o 18.55 predposledný zápas v skupinovej fáze Európskej ligy na pôde Besiktasu Istanbul. Bývalý reprezentant FILIP HOLOŠKO pôsobil v oboch kluboch. S oboma získal titul. Aj keď na Slovensku mu medailu nedali.

Fanúšikovia v Istanbule si vás stále pamätajú. Čím si vysvetľujete, že si vás tak obľúbili?

Je pravda, že moja popularita v Turecku bola obrovská. A stále je, ľudia ma v Istanbule spoznávajú. Zanechal som tam veľmi dobré meno. V Turecku pôsobili aj Miroslav Stoch, Róbert Vittek, Stanislav Šesták, Marek Sapara, Martin Škrtel a ďalší. Najväčšiu popularitu zo všetkých som tam však asi mal ja. Zrejme preto, že som pôsobil v jednom z troch najväčších tureckých klubov, a to až sedem rokov. S Besiktasom som vyhral titul aj národný pohár.

Nemecký futbalista Timo Werner z Lipska sa počas zápasu Ligy majstrov na štadióne Besiktasu dal vystriedať, lebo nezniesol obrovský hluk z hľadiska. Zažili ste niečo podobné?

Lepších fanúšikov, ako má Besiktas, som nikdy a nikde nezažil. Sú to blázni, ktorí dokážu vytvoriť pekelnú atmosféru. Besiktasu sa však v tejto sezóne v Európskej lige nedarí, nezískal ani bod. Aj preto sa obávam, že zápas proti Slovanu vypredaný nebude. Možno príde 20– alebo 30–tisíc fanúšikov, ale verím, že aj tí vytvoria búrlivú atmosféru.

Aký najbláznivejší zážitok máte s fanúšikmi Istanbulu?

Asi keď sme vyhrali titul. Niektorí fanúšikovia preskočili bariéry a vtrhli na trávnik. Obkľúčili ma možno päťdesiati a objímali ma. Takmer som sa udusil. Až to bolo trošku nepríjemné. Museli sme utiecť do kabíny. Na druhý deň sme mali výjazd cez celé mesto v otvorenom autobuse. Ulice boli plné, prišlo stotisíc ľudí. Každého hráča po jednom vyhlasovali. A spomeniem ešte druhý zážitok, tiež v období, keď sme bojovali o titul. Išli sme na jeden z domácich zápasov. Ulice boli zaplavené fanúšikmi. Išli sme krokom, inak sa nedalo. Fanúšikovia búchali do autobusu, boli nadšení. Trošku som sa aj bál.

Keď tím prehráva, fanúšikovia Besiktasu dokážu byť dosť nepríjemní. Súhlasíte?

Keď sa nedarí, tak to vedia dať najavo rôznymi pokrikmi. Fanúšikov som však v Turecku zažil viac v dobrom ako v zlom.

Besiktas v prvom zápase prehral so Slovanom v Bratislave 2:4. Prekvapilo vás to?

Veľmi. Vedel som, že Besiktas má nový káder a potrebuje sa zohrať. Napriek tomu som veril, že to zvládnu. Ich futbal sa mi však nepáčil, bol profesorský. Možno si mysleli, že sa im nič nemôže strať. Slovan bol lepší a zaslúžil si vyhrať. Nebláznil sa dopredu, ukázal srdce a bojovnosť. Ak to Slovan v Istanbule zopakuje, opäť má šancu uspieť. Slovan má v tejto sezóne jeden z najlepších kádrov, aký kedy mal. Je vyvážený, má zdvojené posty. Aj na brankárskom poste má dve silné mená. Výborní stopéri Abena a Božikov, a tiež útočník Andraž Šporar. Na začiatku mu nikto neveril, ale teraz predvádza výborné výkony. Potom je tu Moha, najlepší krídelník v slovenskej lige.

Pred prvým zápasom ste vyhlásili, že budete drukovať Besiktasu. Platí to stále?

Určite. Aj keď Slovan mám tiež rád, pôsobil som tam dva roky. Ale sedem rokov v Besiktasi robí svoje. Prirástol mi k srdcu, mám k nemu bližšie. Nikto sa nemôže na mňa hnevať, jednoducho to tak cítim. Na druhej strane Besiktas už nemá šancu a postup by som Slovanu želal. Zaslúžil by si to.

V Slovane ste skončili tento rok vo februári. Ku koncu s vami už nerátali a trénovali ste iba s béčkom. Necítite krivdu?

Určite to vnímam ako krivdu. Netvrdím, že som mal hrávať v základnej zostave, ale na dvadsať či tridsať minút som mal. Neviem, či ma nechcel tréner Martin Ševela, alebo vedenie. Dali ma na vedľajšiu koľaj. Zobral som to, s nikým som sa nehádal. Trénoval som naplno, to mi nikto nemôže odoprieť. Bol som profesionál, nevynechal som žiadny tréning, nevyhováral som sa. Je pravda, že za béčko som už majstrovské zápasy nehrával. Vo veku 35 rokov mi to nepripadalo vhodné, radšej som strávil čas s rodinou. Keď ma Slovan nezobral na sústredenie, tak som všetko odtrénoval s béčkom. Behával som s nimi okolo Kuchajdy a hral som aj prípravné súboje. V tom čase viedol rezervný tím Slovana ešte Ján Kozák mladší a fyzicky nás pripravil dobre. Nakoniec som odišiel do Slovácka.

Kozák medzitým prevzal prvý tím Slovana. Ako to vnímate?

Aj prvému tímu Slovana dal Kozák o niečo viac ako bývalý tréner Ševela. Kozák vytvoril dobrú atmosféru medzi Slovákmi a legionármi a funguje mu to. Ševela staval iba na cudzincov, Slovákov dával na vedľajšiu koľaj. Na nikoho sa však nehnevám.

Bývalý šéftréner mládeže Slovana Vladimír Koník v rozhovore pre SME naznačil, že v Slovane sa základná zostava nerobí na základe kvality, ale podľa výšky platu. Čo si o tom myslíte?

O tom sa príliš vyjadrovať nemôžem, ale niečo na tom bude. Je to otázka skôr na vedenie, či zasahuje do plánov trénera. Aj mne to tak trošku pripadalo, že diktovali do zostavy. Pán Kmotrík investuje do klubu na slovenské pomery veľké peniaze, takže má do toho čo povedať. Hráči v Slovane isto nehrajú za almužnu, na slovenské pomery berú veľké peniaze. S inými klubmi sa to nedá porovnať.

Väčšinu kariéry ste odohrali v zahraničí. Aký bol pre vás návrat do slovenskej ligy?

Deväť a pol roka som bol v Turecku, potom dva roky v Austrálii. Vrátil som sa po dvanástich rokoch. Nemôžem povedať, že by to bol obrovský skok. Profesionalizmus v tréningovej fáze bol však v Sydney aj v Turecku isto na vyššej úrovni ako na Slovensku.

Neľutujete, že ste sa v závere kariéry vrátili na Slovensko?

Nie. Netreba sa vracať do minulosti. Som rád, že som si slovenskú ligu vyskúšal. Zo Slovana som odišiel v polovici majstrovskej sezóny, takže aj ja som sa pričinil o titul. Strelil som gól v Michalovciach. Len som nedostal žiadnu medailu. Nikto mi nezavolal ani nepovedal ďakujem. Pritom sa to patrí. V Slovane to skrátka takto je. Trebárs Róbert Vittek je odchovanec, ktorý spravil pre Slovan veľa. A poďakovania som mu dostalo až po roku. Na Slovensku sa zabúda na domácich a dáva sa prednosť zahraničným, čo je na škodu.

Posledný súťažný zápas ste odohrali v českej lige za Slovácko. Ako to vyzerá s vašou kariérou?

Mal som nejaké ponuky, ale futbal už nehrávam. A zrejme už ani hrať nebudem. Dám za ním bodku. Je pravda, že som nikdy nepovedal, že končím. Nikde som to neoznámil. Asi to urobím v najbližšom čase. S rodinou som sa presťahoval do Prahy. Prerábali sme dom. Vlastníme nejaké nehnuteľnosti, takže sa venujem aj tomu. Zobral som si čas na rozmyslenie, ale futbalu by som sa chcel venovať aj naďalej.

Mnohí športovci nezvládnu ukončenie kariéry. Vy ste na to pripravený?

Nenazval by som to šokom, ale nie je to jednoduché. Celý život hráte futbal, od šiestich rokov dodržiavate režim. Trénujete, ste zvyknutý na partiu. A zrazu sa to všetko skončí. A chýba to. Prechod je isto lepší pre futbalistov, ktorí si počas kariéry niečo zarobili. Potom nemajú pocit, že ihneď po skončení musia niečo robiť. Majú čas na rozmyslenie čo ďalej. Chcem sa však naďalej venovať futbalu, to viem robiť najlepšie. Možno budem trénovať alebo robiť agenta, či skauta. Ešte neviem.

Zabezpečí sa legionár vášho formátu na celý život?

Sú futbalisti, ktorí peniaze prehajdákali. Ja som ich investoval trebárs do nehnuteľností. Takže z toho niečo mám. Ak nebudem hlúpy alebo sa do niečoho nezamontujem, nemal by som mať problémy.

Podľa štatistík až traja z piatich hráčov anglickej ligy vyhlásia bankrot do piatich rokov po tom, ako skončia s futbalom. Je to pre vás výstraha?

To je pravda. Keď som bol v Miami s manželkou na dovolenke, videli sme tam Emmanuela Adebayora (bývalý hráč Arsenalu a Realu Madrid - pozn. red.). Objednával si horiace šampanské, ktoré stálo možno 10-tisíc dolárov. A robil to azda každých desať minút. On zarobil isto väčšie peniaze ako ja, hral v anglickej lige. Otázne je, koľko mu z toho ostalo. Možno je príkladom futbalistu, ktorý žije až príliš bohémsky. Dnes pôsobí v tureckej lige a možno je rád, že si ešte niečo privyrobí.

Futbalová reprezentácia nepostúpila priamo zo svojej kvalifikačnej skupiny na majstrovstvá Európy. Aký na vás spravila dojem?

Predošlý tréner Ján Kozák starší mal tím dobre zložený, klapalo to. Niektorí hráči ho sklamali a možno aj preto rezignoval. Po jeho odchode odišlo veľa hráčov. Nový tréner Pavel Hapal sa pokúsil tím obmeniť. Kvalifikačná skupina nebola najsilnejšia, z druhého miesta sme mali postúpiť. Škoda, že sme to nezvládli doma s Walesom. Tím má napriek tomu potenciál. Verím, že postúpi cez baráž. Dobre sa ukazuje útočník Róbert Boženík, ktorý má pred sebou veľkú budúcnosť. Myslím, že už teraz je oňho v Európe veľký záujem.