DUNAJSKÁ STREDA. Dunajská Streda bude od 1. januára 2020 vyberať od stavebníkov miestny poplatok za rozvoj. Na rozdiel od iných miest určili mestskí poslanci najvyššiu sadzbu v prípade stavieb na bývanie, ktorá je až trojnásobne vyššia oproti ostatným stavbám.
Do rozpočtu Dunajskej Stredy by mal nový poplatok na budúci rok priniesť 500-tisíc eur.
Tridsať eur za meter
V prípade stavieb na bývanie určilo mestské zastupiteľstvo poplatok 30 eur za meter štvorcový podlahovej plochy, v prípade všetkých ďalších stavieb 10 eur za meter štvorcový.
Obnova trvala dlhšie než výstavba. Obchodný dom už skolaudovali Čítajte „Pokiaľ ide o poplatok v prípade stavieb na bývanie, poslanci už v procese prípravy nového územného plánu vyjadrili názor, že nechceme byť veľkomestom, ale chceme zostať malým, rozrastajúcim sa mestom so zachovaním svojej identity. Čo sa týka stavieb na podnikanie, tam sme sa rozhodli netlmiť snahu podnikateľov budovať nové priestory, aby aj naďalej mohli vytvárať nové pracovné príležitosti,“ vysvetlil výrazný rozdiel v sadzbách primátor Dunajskej Stredy Zoltán Hájos.
Mesto Dunajská Streda podľa neho umožní v prípade stavieb na bývanie získať čiastočnú kompenzáciu obyvateľom s trvalým pobytom v meste cez neinvestičný fond Merkúr. Na budúci rok by malo ísť o čiastku v celkovej výške 80-tisíc eur. Zakladateľom fondu Merkúr je mesto Dunajská Streda.
Už ho vyberajú
Ďalšie mestá v Trnavskom kraji, ktoré už poplatok za rozvoj vyberajú, išli inou cestou ako Dunajská Streda.
Sú ich tisíce. Voľné miesta vraj nereflektujú potreby trhu práce Čítajte Nižšími sadzbami zvýhodnili stavby na bývanie a vyššie sadzby stanovili pre stavby na podnikanie. Sadzby sa v prípade tohto poplatku môžu pohybovať od 3 do 35 eur za meter štvorcový podlahovej plochy stavby, poplatok sa platí jednorazovo po vydaní stavebného povolenia. Od celkovej podlahovej plochy sa odrátava zákonom určená plocha 60 metrov štvorcových.
Zákon umožňuje mestám a obciam ustanoviť miestny poplatok za rozvoj všeobecne záväzným nariadením už od 1. januára 2017. Dunajská Streda podľa Hájosa najskôr len pozorovala, aký dopad má zavedenie poplatku v iných mestách.
