Článok pokračuje pod video reklamou
Ako kolá predtým, ani tentokrát zlepšený druhopolčasový výkon na body nestačil, čo už priam frustrovalo brankára Dobrivoja Rusova.
„Zápas mal dobré aj zlé pasáže. Ťažko sa mi to hodnotí, lebo vo mne prevládajú negatívne emócie. Opäť sa ukázala naša choroba, keď sme mali slabý prvý polčas a v tom druhom sme to nedobehli. To, že si vytvoríme nejaké šance je málo, keď ich nedokážeme premeniť," povedal Rusov pre klubový web.
Zahadzovanie šancí
Zápas so Zlatými Moravcami bol posledným, v ktorom Spartak strelil prvý gól skôr ako súper a nemusel otáčať. Bol to aj posledný zápas, v ktorom dokázal v prvej štyridsaťpäťminútovke neinkasovať. Napriek zlepšenej hre po obrátke potom prichádza neschopnosť premeniť šancu, s výnimkou zápasu s Pohroním.
„Z posledných siedmich zápasov sme šesť prehrali. Keby sme boli mužstvo, ktoré sa len bráni, tak je to pochopiteľné, ale máme šance s každým súperom, no nedarí sa nám ich premieňať a na tom zlyhávame. Naopak, naši súperi neraz skórujú z prvej šance, že to trafia priam ukážkovo alebo na gól mesiaca,“ vzdychol si Dobrivoj Rusov, ktorý býva často bezmocný po pokusoch súpera, tak ako tentoraz po strele Bukariho, ktorá milimetrovo zapadla presne k tyčke, od ktorej sa odrazila do siete.
Musíme vyhrať
V najbližšom zápase už v piatok privíta Trnava v šesťbodovom zápase Ružomberok. Hrá sa však v Myjave, ktorá bude domovským stánkom na posledný domáci duel.
„Nič iné nám neostáva, len vyhrať nad Ružomberkom. Len všetci vieme aké to je, keď sa musí...,“ zakončil rozhovor pre klubový web Dobrivoj Rusov.
