TRNAVA. Činžiaky na Koniarekovej ulici v Trnave postavili ešte na prelome 60. a 70. rokov. Pôvodne boli určené pre zamestnancov blízkeho závod ŽOS, ktorý sa o ne a potreby jeho obyvateľov aj staral.
Po revolúcii však podnik sprivatizovali, fabrika sa dostala do rúk Vladimíra Poóra, ale bez tohto „minisídliska“. To pripadlo Železniciam Slovenskej republiky (ŽSR) a tento právny stav, na ktorý doplácajú najmä domáci, tu platí dodnes.
Roky snáh
Pozemky pod činžiakmi na Koniarekovej v Trnave teda patria železniciam. Mesto sa preto o toto „minisídlisko“ nestará tak ako o ostatné časti Trnavy.
Radnica sa už roky snaží získať tieto pozemky, zatiaľ bezvýsledne. Pokúšal sa o to ešte bývalý primátor Vladimír Butko. Koniarekovu vtedy chcelo vedenie mesta vymeniť za parkovisko pred železničnou stanicou a niekoľko ďalších pozemkov. Nakoniec z toho zišlo. Súčasný primátor Peter Bročka dávnejšie jasne deklaroval, že meniť pozemky neplánujú, chcú ich odkúpiť. Prešiel ďalší rok, nič sa nezmenilo. A domácim už pomaly dochádza trpezlivosť.
Pôvodný stav
Čo sa týka chodníkov, preliezačiek, mobiliárov, na Koniarekovej je takmer všetko v pôvodnom stave. Nič sa tu nemenilo roky.

Pribudli iba tabuľky s ŠPZ- kami vozidiel, ktoré môžu parkovať na vyznačených miestach. Obsadené sú takmer všetky. Za prenájom parkovacieho miesta platia domáci železniciam do tridsať eur ročne.
„Je to katastrofa. Mestu platíme dane a starať sa o okolie musíme sami. Na kosenie si objednávame firmu, platíme ju z vlastných peňazí. Nehovoriac o poriadku, košoch a ďalších. Už roky dúfame, že sa to konečne zmení,“ popísala nemenovaná obyvateľka tejto časti Trnavy.
Nejde iba o kosenie.