TRNAVA. Dnes si to už mnohí nevedia predstaviť, čo to znamená byť prenasledovaný za názor, postoj či prejav solidarity. Pracovné tábory, deportácie, väznenie, vypočúvanie či iné besnenie.
Po februári 1948 sa až do Stalinovej smrti (1953) režim najmä takto „revanšoval“ svojim odporcom, skutočným i vymysleným. Bolo ich mnoho.

Trnavčan Pavol Tomašovič, bývalý dlhoročný hovorca trnavskej radnice, v súčasnosti riaditeľ krajskej knižnice, sa nepovažuje za obeť systému, obete sú podľa jeho slov tí, ktorí zažili politické a ideologické čistky, vykonštruované procesy, tresty smrti, zatýkanie, zastrašovanie a pracovné tábory.
Na vlastnej koži sa o tom presvedčil aj jeho otec Alojz Tomašovič. „Nepriateľom“ štátu sa stal pre svoje vierovyznanie, žiadna politika v tom nebola. Zatkli ho v jezuitskom internáte počas známej akcie K namierenej proti mužským reholiam v roku 1950.
Návštevy ŠTB
To, že ho označili za ideologicky nespoľahlivého, sa v časoch komunizmu neskôr premietlo do fungovania celej rodiny.