TRNAVA. Otázke, aký impulz potrebuje slovenské poľnohospodárstvo na ozdravenie a rast, hľadali odpovede účastníci konferencie pre agromanažérov Agroprogress 2019 v Trnave. Pripravila ju Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), jej predseda Emil Macho informoval, že témami boli aj strategický plán pre slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo i finančná a dotačná politika.
Slovenské poľnohospodárstvo potrebuje zmenu
"Z nášho pohľadu je súčasné obdobie zásadné, ideme do volieb a budúca vláda rozhodne o tom, ako budú rozdelené prostriedky z nového programovacieho obdobia. Je dôležité sledovať vývoj v Európskej únii a následne nastaviť procesy na domácej pôde," povedal Macho s tým, že slovenské poľnohospodárstvo potrebuje vnútornú obrodu poľnohospodárov i potravinárov.

Zlepšiť imidž poľnohospodárstva a potravinárstva bude veľmi ťažké a bude to dlhodobý proces. Pod ťarchou toho, že máme dostatok kvalitných a relatívne lacných potravín, ľudia nadobudli dojem, že ich nepotrebujú a že si všetko kúpia v reťazcoch," konštatoval predseda SPPK. Dodal, že SPPK chce začať o tejto téme diskutovať, hľadať nové formy, ako komunikovať so spotrebiteľmi, ale tiež politikmi, ktorí majú nástroje, ako toto odvetvie zmeniť. Ďalšie zaťaženia výrobcov znižujú ich konkurencieschopnosť na slovenskom trhu.
Nezáujem o prácu
Generálny riaditeľ Engage Hill Filip Brodan informoval účastníkov konferencie o výsledkoch výskumu o aktuálnom imidži slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva. Uviedol, že slovenské potraviny sú spotrebiteľmi vnímané veľmi dobre a ľudia sú ochotní za ne i priplatiť. "Ale na opačnej strane rebríčka systém, ktorý tieto potraviny produkuje, je vnímaný negatívne.

"Z toho vyplývajú dôsledky ako znižovanie počtu zamestnancov v rezorte, nezáujem o prácu," uviedol. Je dôležité preto byť transparentný, pôsobiť okrem iného na novú generáciu spotrebiteľov, ktorá vytvára tlak na kvalitu, tam vidí šancu na postupnú nápravu imidžu poľnohospodárstva a potravinárstva.
Propagácia výrobkov prispieva k lepšej predajnosti
Konkrétne skúsenosti predniesol Jozef Kanoš, predseda predstavenstva AGB Beňuš družstvo, ktoré vsadilo na lepšiu propagáciu farmárskych produktov a zlepšovanie imidžu. "Kým jednotlivé firmy nebudú meniť imidž cez seba, svojich zamestnancov, vlastníkov pôdy, nič sa nezmení.

My sa v ťažkých podmienkach na Horehroní snažíme, aby sme od klasického poľnohospodárstva prešli k tomu, že je to zaujímavá práca pre mladých ľudí. S takým pozadím sa aj potraviny lepšie predávajú a ponúkajú spotrebiteľom, lebo ten príbeh výrobcu je skutočný, pravdivý od začiatku po koniec," uviedol.