Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Nádherná, magická, božská. V talianskej Brente sa so superlatívmi nešetrí

Zaistené cesty v pohorí Brenta nie sú náročné. Neskutočné okolie, miestami pripomínajúce mesačnú krajinu, ich radí medzi zážitkové. Je sa tu na čo pozerať.

Ráno lovíme východ slnka.Ráno lovíme východ slnka. (Zdroj: Peter Briška)

TRNAVA. Strmé zrázy, monumentálne steny a skalné veže. Všetko z vápenca. Mnohí si pohorie Brenta v severnom Taliansku mýlia s Dolomitmi, dočítali sme sa na wikipédii.

Vyzerajú na nerozoznanie rovnako ako Danka a Janka od Márie Ďuríčkovej. Dolomiti di Brenta v provincii Trento sú samostatnou jednotkou a radia sa k južným vápencovým Alpám.

V iných publikáciách sme zasa objavili tvrdenia, že Brenta je západnou časťou Dolomitov. Tak či onak, začiatkom októbra sme zamierili práve tam.

Vo štvrtok (3. október) na pravé poludnie vyrážame z Trnavy zbalení v trojici bez opice. S plnou nádržou, označení rakúskou desaťdňovou diaľničnou známkou sa už o niekoľko minút neskôr radíme do ľavého pruhu diaľnice D1.

Skryť Vypnúť reklamu

Do aplikácie waze vyťukáme Madonna di Campiglio. Viac ako osemsto kilometrov dlhá trasa vedie cez Rakúsko, Nemecko, znova Rakúsko až do Talianska.

Deväť hodín jazdy prebehlo hladko ako razia na drogových dílerov v neďalekej Šoporni v okrese Galanta.

Žiadne zápchy, žiadne kontroly, bezstarostná jazda. Chýbalo už len stretnúť Denisa Hoppera s Petrom Fondom na rakúskom Asfinagu (sieť odpočívadiel na rakúskych diaľniciach).

Prečítajte si tiež Panna a Mních. Dve štvortisícové dedičstvá, na ktorých sa neoplatí riskovať Čítajte 

Parkovisko, tma a zima

Do Madonny prichádzame za tmy, čo značí iba jediné, že je tma a nájsť hocičo, aj v aplikácii waze, býva náročnejšie.

Via Vallesinella je jediné, čo potrebujeme vedieť, pretože na jej konci je parkovisko, odkiaľ ráno vyrážame hore.

Po malých peripetiách mierime priamo tam. Nenecháme sa zastaviť ani dopravnou značkou zákaz vjazdu na začiatku cesty. Prečo? Pretože sme v Taliansku, kde STOP, neznamená zastav, kde červená na semafore je len farbou jari a blinkre sú len výstrelkom módneho domu v Miláne.

Skryť Vypnúť reklamu

Na konci asfaltky v úplnej tme nájdeme parkovisko, kde možno legálne a zadarmo odstaviť auto, karavan, motorku či elektrickú kolobežku. Voľných miest v tomto období je tu viac ako dosť

Prísť po vyše deväť hodinovej jazde na tmavé miesto v horách s označením P na modrom podklade je náročná vec. Z „kokpitových“ 21 stupňov Celzia sa zrazu ocitáme v horskej nule. V snahe trochu sa zahriať pobehujeme zaodetí už v zimnom oblečení po parkovisku.

Človek má vtedy pocit ako nezvestný kanárik, ktorý si po dvoch dňoch na úteku ďobol z eternitovej strechy. Za svitu čeloviek vybaľujeme veci, vedľa letnej pneumatiky zadného kolesa varíme čaj.

Stan rozbalíme vedľa auta a onedlho sa stratíme v spacákoch ako tínedžeri na tradičnom jarmoku po dvoch deci burčiaku. Noc je studená, zobudiť sa na to, že vám je strašná zima, nie je nič príjemné.

Skryť Vypnúť reklamu

Už viem ako sa cítil Leonardo di Caprio vo filme Titanic, keď sa stratil pod hladinou chladných vôd Atlantiku po kolízii lode s ľadovcom.

Z ruksaku ťahám ďalší polartec ako politici medové fúze pred voľbami. Pomohli aj hrubé ponožky od svokry, ktoré som našiel pod stromčekom minulé Vianoce.

Prečítajte si tiež Mont Blanc medzi ferratami. Zdolať Gianni Costantini v Dolomitoch je udalosť Čítajte 

Ráno skrehnutí vyrážame

Noc sme prežili bez ujmy. Dostať sa ráno z vyhriateho spacáku, obliecť sa do studených vecí a tváriť sa, že je všetko oukej, je ďalšia náročná misia. A vyhodiť na chrbát viac ako sedemnásť kilogramov ťažký ruksak, je ešte zložitejšie.

Našim cieľom je celoročne prístupný „winterraum“(z nemčiny zimná miestnosť) Tosa v blízkosti horskej chaty Pedrotti, ktorá je v tomto čase už zatvorená.

Winterraum je celoročne prístupná časť chaty pre núdzové prenocovanie. Zvyčajne tam nájdete všetko potrebné. Posteľ, matrac, deku.

A všetko ostatné si musíte vyniesť. Hore mal byť prameň, ale spoliehať sa na informácie z internetu nehodláme. Každý z nás berie približne sedem litrov vody, čo v preklade znamená sedem kilogramov.

Celkovú hmotnosť ruksaku ďalej „navyšujú“ potraviny, plyn, varič, hrnce, zimné oblečenie a výbava na ferraty. Zimný winteraum Tosa vo výške viac ako 2400 metrov nad morom sa na najbližšie dni stane našim útočiskom.

Ovešaní potrebnou výbavou rôzneho druhu sa presúvame z nohy na nohu ako stredovekí bojovníci katolíckeho vierovyznania pri obliehaní nemeckého Wittenbergu po roku 1517.

Prevýšenie viac ako tisíc metrov na približne 15 kilometrovom úseku nenechá ani jeden chrbát suchý.

Výstup nám zaberie viac ako päť hodín, sily priebežne dobíjame vďaka neskutočným výhľadom a energetickým tyčinkám, ktoré „hltáme“ ako diváci sledujúci prvé televízne vysielanie v päťdesiatych rokoch.

Voda hore je základ

Kúsok od chaty vo výške nášho Gerlachu nachádzame silný prameň, ktorý srší priamo zo skaly. Voda znamená život a slobodu, tam hore to platí dvojnásobne.

Pijete ju, varíte z nej čaj, varíte v nej jedlo, je osožná aj pri umývaní zubov. Čím viac jej máte, tým viac času sa môžete venovať lezeniu.

Po tom, čo sa ubytujeme, rozumej, zhodíme ťažké batohy na postele, už študujeme mapu. Bez nej je to náročnejšie na orientáciu.

Krátku prechádzku po okolí strieda večera v podobe cestovín, na ktoré vysypem plechovicu tuniaka a ozdobím nakrájanou surovou cibuľou. Tam hore chutí všetko teplé ako gastrozážitok od Jamieho Oliviera.

Večer sa ešte vydávame do sedla na západ slnka a okolo ôsmej sa už trieme v spacákoch v snahe vytvoriť si nejaké teplo. Nevykúrená chata pôsobí studeným dojmom, o čom sme sa nakoniec presvedčili každú noc. Spodky, ponožky, polartek a čapica, to bol môj nočný outfit, z ktorého som nepoľavil ani raz.

Ráno balíme do malých ruksakov a vyrážame na prvú výpravu. Mierime na takmer tri tisíc metrov vysoký vrchol cez viaceré ferraty, ktorých mená sa mi tu nechce vypisovať. Zaistené cesty nie sú náročné, ale sú „mega“ zážitkové.

Prechádzať cez miesta, kde visíte na skalnej rímse na kolmej stene pod vami naplno nezachytia ani objektívy najdrahších fotoaparátov. To treba zažiť. Pri pohľade na okolité monumenty si opakujem, že toto nevytvorila príroda, toto mohol dokázať iba Boh.

Načítavam video...

Na odľahlých miestach nestretáme za celý deň takmer nikoho. A ak sa k tomu pridá ešte dobré počasie, zážitok je na svete.

Približne za osem hodín a pätnástich kilometroch s prevýšením, ktoré sa tu ani neodvážim spomenúť, sa s úsmevom vraciame na našu základňu.

Dlho sa „neohrejeme“, po doplnení základných potrieb, jedlo a čaj, sa v suchých veciach presúvame do sedla na západ slnka. Do „bivaku“ prichádzame po zotmení a onedlho sa už znova trieme každý samostatne vo vlastnom spacáku.

Ráno si privstaneme na východ slnka, okolo šiestej vyrážame aj so statívom na vopred vytipované miesto.

Okolo pol deviatej sme naspäť a prebalení vyrážame na ďalšiu zážitkovú ferratu Centralo. Opäť to isté, pomerne ľahká ferrata umocnená nadmorskou výškou a nekonečnými výhľadmi.

Načítavam video...

Miestami sa neistíme, výstupová trasa je široká, že by sa tam zmestil aj koč grófa Andrášiho. Prešli sme ju pomerne rýchlo, podvečer stíhame ešte mini výlet na opačnú stranu za chatou.

Počasie sa mení, do rána napadlo vo vyšších, teda našich, polohách niekoľko centimetrov čerstvého snehu.

Okolo ôsmej vyrážame naspäť dole plní dojmov. V bezpečnom teréne nižších polôh sa už nemusíme toľko sústrediť na cestu, v hlave máme všetci rušno. Hovorím tomu stav- desaťtisíc myšlienok za sekundu.

K autu prichádzame okolo jednej popoludní. Telefón vybitý na nulu, hodinky vybité na nulu, batéria na fotoaparáte vybitá na nulu. Čo je však najpodstatnejšie, že my sme fyzick i psychicky nabití naplno.

Nemecká kontrola

Cesta domov opäť prebehla hladko. Za zmienku stojí iba udalosť z nemecko- rakúskych hraníc. Voľne debatujúci po zuby ozbrojení „pohraničiari“ vizuálne sledujú prichádzajúce autá. Všetkých púšťajú, nám sa však doslova hodia do cesty s červenou „plácačkou“ vo vertikálnej polohe.

Nebudeme si klamať, voda vo vysokých nadmorských výškach je iba na pitie. A umývanie zubov, ak jej máte dosť. Na akúkoľvek osobnú hygienu môžete zabudnúť.

„Colníka“ po otvorení okna ovanul zápach, ktorý pripomínal pižmo ilegálnych pracovníkov z talianskej farmy zameranej na chov capov, ktorí si po večeroch privyrábajú na nelegálnych zápasoch domestifikovaných skunkov na predmestí Neapola.

Neoklamal ich ani guľôčkový rolón pre mužov aplikovaný jedným z členov našej výpravy po zostupe. Nemec na nás pozeral ako islamský radikál, ktorý práve dočítal časopis Strážna veža.

Okamžite nás odklonil do bieleho domu. Všetci, ktorí jazdia cez Nemecko, vedia o čo ide. Kovová konštrukcia pripomínajúca veľký fóliovník zatiahnutá bielou plachtou. Sedem príslušníkov vyzbrojených samopalmi krátkeho doletu nás navigujú, kde máme zastaviť.

Spomenuli sme si na pravdivé historky z týchto miest, kde sa aj vzduch z pneumatík posiela na rozbor. S podozrením na prevoz chemických zbraní hromadného ničenia si od nás vypýtali legitimácie.

Zamestnanec v uniforme mizne v bielej budove nápadne pripomínajúcu unimobunku prefarbenú na bielo, kde si nás preklepli. Na naše veľké počudovanie nás nakoniec iba prehľadali. Pre ich bezpečnosť iba vizuálne a zvonka. "Ďakovačka" na záver a valíme preč. Krátko pred polnocou sme šťastne dorazili domov.

Čo sa týka financií, nízkorozpočtový "trip" nás vyšiel do sto eur. Skladali sme sa iba na cestu, ostatné bolo free. Dospeli sme k záveru, že aj za málo peňazí sa dá zahrať „mega“ dobrá muzika.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 38 031
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 36 520
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 930
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 254
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 990
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 8 573
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 328
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 950
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 726
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 624
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Taliansko

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Trnavská automobilka začala s testovaním už vo štvrtok, v prípade potreby to predĺžia až do utorka.

1 h

Testovania sa zúčastnilo v sobotu do 12.00 h celkovo 3229 ľudí.

2 h

Antonín Kozoň je kapacitou vo svojom odbore a vo voľnom čase fotí trnavské uličky.

3 h

Mesto pripomína, že ľudia majú na testovanie štyri dni.

4 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prednostka neodpísala, rezort vnútra poslal len všeobecné stanovisko.

21 h

V druhom kole malo pozitívne testy 1,02 percenta testovaných. Na Borovej ulici však číslo vyskočilo na 6,45 percenta.

22. jan

Policajti začnú novú technológiu využívať od soboty.

19 h

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Už ste čítali?