TRNAVA. Nielen vedenia miest, primátori či poslanci, ale aj priamo obyvatelia môžu rozhodovať o tom, na aké účely budú použité ich dane, s ktorými mestá hospodária vo svojich rozpočtoch. Participatívny rozpočet už dnes funguje vo viacerých mestách v Trnavskom kraji.
Mesto vyčlení peniaze na občianske či komunitné projekty a samotní obyvatelia hlasovaním rozhodujú, kde a načo sa financie použijú.
Nielen vo voľbách
Participatívny rozpočet má viacero výhod, z ktorých by mohli slovenské mestá a obce, ale aj ich obyvatelia ťažiť. „Predovšetkým umožňuje občanom priamo rozhodovať o otázkach samosprávy aj počas štvorročného obdobia medzi komunálnymi voľbami,“ tvrdí odborník na samosprávu z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) Martin Kollárik. Podľa neho tiež charakter tohto procesu napomáha budovať užšie vzťahy medzi politikmi a lokálnou komunitou. „Je to veľmi dôležité pre uvedomelé rozhodovanie miestnych politikov s prihliadnutím na potreby a požiadavky komunít, ale, samozrejme, aj pre informované rozhodovanie občanov v nasledujúcich komunálnych voľbách,“ dodáva.

V Trnave už štvrtýkrát
V Trnave sa budú tento rok schvaľovať financie na participatívny rozpočet už po štvrtýkrát. Počas predchádzajúcich troch rokov radnica na tento účel každoročne vyčlenila 50-tisíc eur. „Maximálna možná výška príspevku na jeden projekt je päťtisíc eur,“ vysvetľuje hovorkyňa mesta Trnava Veronika Majtánová. Tento rok sa o peniaze v krajskej metropole uchádza až 22 projektov, čo je doposiaľ, od zavedenia participatívneho rozpočtovania, najviac. „Ľudia túto možnosť využívajú, o čom svedčí rastúci počet záujemcov o podanie projektu a aj zvyšujúci sa počet hlasujúcich“, hovorí V. Majtánová. Dodáva, že každý rok ľudia prichádzajú s originálnymi návrhmi. Všetky musia na mestskom úrade posúdiť z hľadiska ich realizovateľnosti. Niekedy je to podľa nej jednoduché, inokedy narazia na rôzne administratívne, majetkové, finančné, kapacitné či právne problémy.