Štvrtok, 13. august, 2020 | Meniny má ĽubomírKrížovkyKrížovky

Panna a Mních. Dve štvortisícové dedičstvá, na ktorých sa neoplatí riskovať

Dve švajčiarske štvortisícovky, Jugfrau a Mönch, sú od roku 2001 zapísané v zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Pre Slovákov majú jednu nevýhodu. Sú príliš ďaleko na víkend.

Sedlo Rottal. Jedna z vrcholových skupín už zostupuje dole.Sedlo Rottal. Jedna z vrcholových skupín už zostupuje dole. (Zdroj: Peter Briška)

TRNAVA. Pôvodne sme plánovali vyliezť na takmer štvortisícový a legendami opradený Eiger. V 30. rokoch minulého storočia bola táto hora známejšia ako Mont Blanc či Mont Everest.

Preslávila ho jeho severná stena, vyliezť sa ju podarilo až v roku 1938. Výkon, ktorý sa zapísal do dejín horolezectva, takmer dvojkilometrová kolmá stena aj dnes budí obrovský rešpekt.

Z nášho tímu však vypadol jeden z vodcov, svoje sily sme preto vrhli na jeho susedov, Mönch (Mních 4099 metrov nad morom) a Jungfrau (Panna, 4158 metrov nad morom), ktorí kraľujú Bernským Alpám. Od roku 2001 sú zapísané v zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Skryť Vypnúť reklamu

Nekonečná cesta

V piatok (9. august) ráno vyrážame vo dvojici zo slovenskej Trnavy na tisíc kilometrov dlhú „púť“ do Bernských Álp vo Švajčiarsku. Dôverne známa cesta cez Salzburg, Mníchov, Bregenz a Zürich nás už ničím neprekvapí.

Nekonečná jazda, počas ktorej si vychutnáte dopravné zápchy veľkých miest Rakúska, Nemecka a Švajčiarska naplno. Popri nich vyzerajú tie bratislavské ako hodová zábava na dedine po zavretí výčapu.

Desiatkam kilometrov dlhým kolónam sa nevyhnete ani s mobilnou navigáciou Waze. Jediné, čo potrebujete, je trpezlivosť. Tú však medzi aplikáciami nehľadajte. Po dvanástich hodinách nekonečnej jazdy „pristávame“ u tretieho člena výpravy vo švajčiarskom Ringoldswille.

Dedinka v kopcoch nad fotogenickým jazerom Thunersee by nenechala chladným ani básnika Ivana Kraska. Pokojný večer na vŕšky padal a my, už v kompletnej zostave, z drevenej terasy sledujeme panorámy troch obrov Bernských Álp, Eigeru, Monchu a Jungfrau.

Skryť Vypnúť reklamu

Lístok za dvesto eur

V sobotu skoro ráno vyrážame do dedinky Lauterbrunnen, auto odstavíme v niekoľko poschodovom parkovacom dome, o ktorom môžu naše mestá iba snívať. Vonku prší, okolie zahaľuje šedá prázdnota a naše „papuľky“ sú obrátené naopak.

Hamletovské váhanie, ísť či neísť, navyše prehĺbila cena cestovného lístka na vlak. Za približne dvadsať kilometrový úsek platíme cez 200 eur na osobu.

Z Lauterbrunnenu do Kleine Scheidegg, kde prestupujeme do ďalšieho spoja smerom do sedla Jungfraujoch. Ide o najvyššie položenú železničnú stanicu v Európe vo výške 3454 metrov nad morom.

Železnica sa peši nedá obísť, hore sa dostanete iba vlakom. Väčšina koľajníc totiž leží v tuneli vytesanom do skaly. Človek až žasne nad tým, čo všetko sa niekde dá a inde, napríklad u nás, je gordickým uzlom viacerých úsekov pripravovanej diaľnice medzi Žilinou a Košicami.

Skryť Vypnúť reklamu

Noc s polpenziou v Mönchsjochhütte (3650 metrov nad morom), ktorá je najideálnejším miestom pre štart na oba vrcholy, si telefonicky rezervujeme vopred. Cesta zo stanice na chatu po ľadovci nám zabrala približne hodinu, nikam sa neponáhľame, berieme ju ako aklimatizáciu, na ktorú sme pre dvesto eurový presun nemali čas.

Počasie sa o niečo zlepšilo, ak za to môžeme považovať fakt, že síce prestalo pršať, ale začal fúkať prudký vietor. Na chate sa zdržíme krátko, prebalíme veci do výstupových ruksakov, nahodíme sa do výbavy- mačky, horolezecký sedák, berieme 50 metrové lano, cepíny, skoby, prilby, ľadovcové šróby, zľanovacie osmy a veľa vody. Tekutiny riedia krv, nadmorská výška je pre bežného smrteľníka potom stráviteľnejšia.

Smer Mních

Nástup je kúsok od chaty. Cesta vedie po skalnom brale, rozlámaný povrch striedajú ľadovcové úseky. Treba mať už niečo odlezené a „pekelne“ sa sústrediť.

Navyše, nečakajte vyznačený chodník, jediným ukazovateľom „smeru jazdy“ sú poškriabané skaly od hrotov mačiek predchádzajúcich skupín. Jednotlivcov tu stretnete iba ojedinele, pretože je tu potrebné sa istiť lanom. Akékoľvek zaváhanie by sa mohlo skončiť tragicky.

Vietor neustáva, v nárazoch sa s nami v stene pohráva ako s vrtuľami veterných elektrární v Rakúsku. Po hodinách lezenia sa dostávame na vrcholový chrbát, kde fúkalo ešte viac.

Načítavam video...

Po krátkej porade, po ktorej sme sa triasli od zimy ako v katastrofickom filme o klimatickej apokalypse, sa nakoniec vzdávame vrcholu, hoci bol už na dosah za niekoľko minút. Úzky hrebeň s prudkými zrázmi po oboch stranách hory bol za daných podmienok obzvlášť nebezpečným. Niektoré pasáže musíte prejsť obkročmo, noha sa vám tam jednoducho nezmestí.

V istom momente som to poňal na „Pepíka- když už jsme tady“ a naliehal na zvyšok výpravy, aby sme pokračovali ďalej. Našťastie, môj názor nakoniec vyhodnotili ako poradný, teda mal iba odporúčajúci charakter. Niečo ako naše referendum alebo hlas ulice. Otáčame a smerujeme späť na chatu.

Cesta nadol je oveľa náročnejšia, vážime každý krok a pritom dávame veľký pozor, aby sme neuvoľnili žiadny kameň, ktorý by ohrozil všetkých pod nami. Za silného vetra prichádzame na chatu.

Súvisiaci článok Vyšší ako Matterhorn. Švajčiarsky Dom je obor, rešpekt je na mieste Čítajte 

Dobrá večera, nepokojná noc

Usádzame sa v teplej jedálni a netrpezlivo čakáme na večeru. Po nedávnej skúsenosti z rakúskej nemenovanej vysokohorskej chaty tu panovali isté obavy, ktoré pochovali až tri nasledujúce chody. Zeleninovú polievku, mäso na šťave so zemiakovou kašou a šalátom nakoniec uzatvára zmrzlinový dezert. Za celkovú chuť sme udelili štyri z piatich hviezdičiek. Večera a neutíchajúci vietor nám nedovolia zaspať, pomaly sa začínajú vynárať obavy ohľadne ďalšieho plánu- vrcholu Jungfrau.

Ráno sa vstáva skoro, prvé raňajky sú už o pol štvrtej. V tomto čase dostanem do seba iba čaj. Chlebík s maslom prekladám so švajčiarskym syrom a pripravujem ho na cestu. Nemilé prekvapenie ma čakalo po tom, keď som poprosil kuchára, či náhodou nemá kúsok fólie, do ktorej by som si ho zabalil. So špáradlom v ústach si odo mňa za to vypýtal 8 frankov. Keď som mu vysvetlil, že tak skoro nedokážem jesť, hodil mi to zabalené na pult ako psovi zadarmo.

Cesta plná nástrah

Dostať sa z chaty na vrchol Jungfrau nie je vôbec jednoduché. Nečakajte, že sa stačí držať turistických značiek. Tie tu opäť nenájdete. Najskôr sa schádza na ľadovec Aletschgletscher, ktorý je najväčším ľadovcom v Alpách. Má viac ako dvadsať kilometrov a podľa wikipédie obsahuje až 4 percentá všetkej pitnej vody v Európe. Vedieť to vopred, tak sa vyzujem.

Cesta vedie cez skalný masív, z presunu z ľadovca naň sa istíme ľadovcovým šróbom. Ten by mal zastaviť akýkoľvek pád do trhliny pod ním.

Na samotnej skale sa opäť potrebujete na mnohých miestach istiť, podvedome myslím na zostup, ktorý bude smerom dole oveľa náročnejší.

Zo skaly rovno na šikmú plochu z tvrdého ľadu, o slovo sa začína hlásiť nadmorská výška. V takýchto podmienkach sa snažíte mačky „zaťať“ čo najhlbšie. Spojení lanom postupujeme ako v Himalájach. Z nohy na nohu, pomaly.

Ľad sa mení vyššie na mäkší ľadovec, po vyšliapanom chodníku predchádzajúcich skupín obchádzame trhliny hlboké desiatky metrov. Pri pohľade na čierne dno sa vám zakrúti hlava. Trasa sa neustále mení, trhlín je viac a viac.

Podľa agentúry ČTK, za posledné storočie sa roztopila polovica alpských ľadovcov, z toho 70 percent za posledných tridsať rokov. Ľadovce vo výške do 3500 metrov vraj zmiznú do dvadsať až tridsať rokov. Po osobnej skúsenosti môžem iba subjektívne skonštatovať, že je to pravda.

Načítavam video...

V sedle poriadne fúka

Do sedla Rottal doslova prekračujeme ďalšie trhliny bez dna, ktoré máte strach aj odfotiť. Až na jednu. Hore opäť fúkalo, pred nami bol už iba posledný úsek, juhovýchodný hrebeň a sme na vrchole.

Ľadovec tam už nenájdete, iba „drolivú“ skalu, ktorá je nepríjemným spoločníkom výstupu.

Načítavam video...

Vrchol si užívame, pri pohľade z neho máte pocit ako v „Airbuse 747“ s nohami na zemi. Na veľké oslavy neplytváme silami, s pokorou sledujeme okolie a uvedomujeme si, že sme iba v polovici, tej ľahšej.

Cestou dole viaceré miesta v rámci bezpečnosti zlaňujeme, na ľadovci sa istíme, ale prekročiť smerom nadol niektoré trhliny vám zoberú aj posledné dávky odvahy. Pohľad na ľadové kráľovstvo pod povrchom na mňa pôsobilo ako domov ľadovej kráľovnej Elsy z animovanej rozprávky Frozen.

Nižšie v bezpečí na pevnej skale hltáme kusy pripraveného chleba ako vyhladovaní vlci po skolení trofejného jeleňa. Dovtedy sme na jedlo ani nepomysleli. Sústredili sme sa iba na jediné. Na bezpečný návrat.

Masy ľudí na stanici

Skalné bralo schádzame opatrne, finálny úsek zlaňujeme a po ľadovci stúpame smerom k železničnej stanici. Od rána nám to zabralo deväť hodín. Nemilé prekvapenie nás čakalo v okolí stanice. Bolo jasno, hore sa objavili „mraky“ ľudí.

Spúšťali sa tam po ľadovci, vyvážali sa vlekmi, hrala hlasná hudba a viac ako praskot okolitých ľadovcov bola počuť spúšť fotoaparátov, mobilov či tabletov. Povaľovali sa tu odpadky, chodníky upravovali snežné ratraky a všade bol ruch ako na pláži na Malorke. Vtedy som si položil rečnícku otázku, takto má vyzerať záchrana ľadovcov?

Súvisiaci článok Jedna z najťažších v Európe. Liezli sme super ferratu na Dachstein Čítajte 

Na stanici je toľko turistov v šľapkách, krátkych nohaviciach, klobúkoch, že sa dostávame až do tretieho spoja, rady na vlak mali desiatky metrov. Sucho konštatujem, že komercia nás prevalcovala aj tu hore.

Dole panovalo letné počasie. Oblečení v spodkoch, nepremokavých nohaviciach, merine, polartecu a funkčných bundách nám to je jedno a užívame si teplo vo všetkých vrstvách. Doslova „vybavení“ sa vraciame do spodnej reality.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tipy na nákupy pre školáka, ktoré by ste mali stihnúť ešte dnes
  2. Poznáte v Banskej Štiavnici aj tieto miesta?
  3. Je lepšie vyberať zásnubný prsteň vo dvojici, alebo tajne?
  4. Mimoriadna akcia: K ročnému online predplatnému kávovar zdarma
  5. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  6. Stráviť dovolenku na juhu Čiech môžete tento rok výhodnejšie!
  7. Reportáž: Ako sa rodí kvalitné slovenské jahňacie mäso
  8. Desať chorvátskych hotelov v obľúbených letoviskách Slovákov
  9. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť
  10. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony?
  1. Tipy na nákupy pre školáka, ktoré by ste mali stihnúť ešte dnes
  2. Štartuje projekt Futbal v meste
  3. Mio Pilot: moderní navigace s bezplatnými aktualizacemi
  4. Poznáte v Banskej Štiavnici aj tieto miesta?
  5. Stráviť dovolenku na juhu Čiech môžete tento rok výhodnejšie!
  6. Je lepšie vyberať zásnubný prsteň vo dvojici, alebo tajne?
  7. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  8. Mimoriadna akcia: K ročnému online predplatnému kávovar zdarma
  9. Svätá vojna
  10. Aj v dm rozkvitli žlté narcisy
  1. Desať chorvátskych hotelov v obľúbených letoviskách Slovákov 24 675
  2. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť 22 132
  3. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony? 15 589
  4. Ako to, že sa tam ešte nenatáčal film? Prostredie si zamilujete 13 097
  5. Letná dovolenka na Slovensku: last minute prázdninové tipy 12 850
  6. Reportáž: Ako sa rodí kvalitné slovenské jahňacie mäso 12 401
  7. Vylievate kuchynský olej do záchoda? Zvyšujete si tým účty 9 620
  8. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 9 540
  9. Gaderská dolina poteší celú rodinu 9 525
  10. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 9 450
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Ľadovce

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Tip na výlet: Vydajte sa po stopách Márie Terézie na Záhorí

Panovníčka si región obľúbila. Štyri obce a mestá sa spojili a vytvorili tematické prehliadky miest, ktoré navštívila.

Zo 49 nakazených sú dvaja z Pezinka

Nepribudlo žiadne úmrtie, vyliečili sa ďalší desiati pacienti.

Ilustračná fotografia.

Trnava získala dotáciu, obnoví časť hradieb

Sedem metrov dlhý úsek stredovekých hradieb spojí dve už opravené časti mestského opevnenia.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Nezvestného 24-ročného Juraja vypátrali

Polícia odvoláva pátranie po nezvestnom 24-ročnom Jurajovi Strečanskom z obce Dubovany.

Do kín mieri film, ktorý natáčali v Handlovej a Prievidzi

Handlovčania film uvideli v predpremiére. Zúčastnia sa jej i herci.

Už ste čítali?