Pondelok, 18. november, 2019 | Meniny má Eugen

Panna a Mních. Dve štvortisícové dedičstvá, na ktorých sa neoplatí riskovať

Dve švajčiarske štvortisícovky, Jugfrau a Mönch, sú od roku 2001 zapísané v zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Pre Slovákov majú jednu nevýhodu. Sú príliš ďaleko na víkend.

Sedlo Rottal. Jedna z vrcholových skupín už zostupuje dole.Sedlo Rottal. Jedna z vrcholových skupín už zostupuje dole.(Zdroj: Peter Briška)

TRNAVA. Pôvodne sme plánovali vyliezť na takmer štvortisícový a legendami opradený Eiger. V 30. rokoch minulého storočia bola táto hora známejšia ako Mont Blanc či Mont Everest.

Preslávila ho jeho severná stena, vyliezť sa ju podarilo až v roku 1938. Výkon, ktorý sa zapísal do dejín horolezectva, takmer dvojkilometrová kolmá stena aj dnes budí obrovský rešpekt.

Z nášho tímu však vypadol jeden z vodcov, svoje sily sme preto vrhli na jeho susedov, Mönch (Mních 4099 metrov nad morom) a Jungfrau (Panna, 4158 metrov nad morom), ktorí kraľujú Bernským Alpám. Od roku 2001 sú zapísané v zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Článok pokračuje pod video reklamou

Nekonečná cesta

V piatok (9. august) ráno vyrážame vo dvojici zo slovenskej Trnavy na tisíc kilometrov dlhú „púť“ do Bernských Álp vo Švajčiarsku. Dôverne známa cesta cez Salzburg, Mníchov, Bregenz a Zürich nás už ničím neprekvapí.

Nekonečná jazda, počas ktorej si vychutnáte dopravné zápchy veľkých miest Rakúska, Nemecka a Švajčiarska naplno. Popri nich vyzerajú tie bratislavské ako hodová zábava na dedine po zavretí výčapu.

Desiatkam kilometrov dlhým kolónam sa nevyhnete ani s mobilnou navigáciou Waze. Jediné, čo potrebujete, je trpezlivosť. Tú však medzi aplikáciami nehľadajte. Po dvanástich hodinách nekonečnej jazdy „pristávame“ u tretieho člena výpravy vo švajčiarskom Ringoldswille.

Dedinka v kopcoch nad fotogenickým jazerom Thunersee by nenechala chladným ani básnika Ivana Kraska. Pokojný večer na vŕšky padal a my, už v kompletnej zostave, z drevenej terasy sledujeme panorámy troch obrov Bernských Álp, Eigeru, Monchu a Jungfrau.

Lístok za dvesto eur

V sobotu skoro ráno vyrážame do dedinky Lauterbrunnen, auto odstavíme v niekoľko poschodovom parkovacom dome, o ktorom môžu naše mestá iba snívať. Vonku prší, okolie zahaľuje šedá prázdnota a naše „papuľky“ sú obrátené naopak.

Hamletovské váhanie, ísť či neísť, navyše prehĺbila cena cestovného lístka na vlak. Za približne dvadsať kilometrový úsek platíme cez 200 eur na osobu.

Z Lauterbrunnenu do Kleine Scheidegg, kde prestupujeme do ďalšieho spoja smerom do sedla Jungfraujoch. Ide o najvyššie položenú železničnú stanicu v Európe vo výške 3454 metrov nad morom.

Železnica sa peši nedá obísť, hore sa dostanete iba vlakom. Väčšina koľajníc totiž leží v tuneli vytesanom do skaly. Človek až žasne nad tým, čo všetko sa niekde dá a inde, napríklad u nás, je gordickým uzlom viacerých úsekov pripravovanej diaľnice medzi Žilinou a Košicami.

Noc s polpenziou v Mönchsjochhütte (3650 metrov nad morom), ktorá je najideálnejším miestom pre štart na oba vrcholy, si telefonicky rezervujeme vopred. Cesta zo stanice na chatu po ľadovci nám zabrala približne hodinu, nikam sa neponáhľame, berieme ju ako aklimatizáciu, na ktorú sme pre dvesto eurový presun nemali čas.

Počasie sa o niečo zlepšilo, ak za to môžeme považovať fakt, že síce prestalo pršať, ale začal fúkať prudký vietor. Na chate sa zdržíme krátko, prebalíme veci do výstupových ruksakov, nahodíme sa do výbavy- mačky, horolezecký sedák, berieme 50 metrové lano, cepíny, skoby, prilby, ľadovcové šróby, zľanovacie osmy a veľa vody. Tekutiny riedia krv, nadmorská výška je pre bežného smrteľníka potom stráviteľnejšia.

Smer Mních

Nástup je kúsok od chaty. Cesta vedie po skalnom brale, rozlámaný povrch striedajú ľadovcové úseky. Treba mať už niečo odlezené a „pekelne“ sa sústrediť.

Navyše, nečakajte vyznačený chodník, jediným ukazovateľom „smeru jazdy“ sú poškriabané skaly od hrotov mačiek predchádzajúcich skupín. Jednotlivcov tu stretnete iba ojedinele, pretože je tu potrebné sa istiť lanom. Akékoľvek zaváhanie by sa mohlo skončiť tragicky.

Vietor neustáva, v nárazoch sa s nami v stene pohráva ako s vrtuľami veterných elektrární v Rakúsku. Po hodinách lezenia sa dostávame na vrcholový chrbát, kde fúkalo ešte viac.

Načítavám video...

Po krátkej porade, po ktorej sme sa triasli od zimy ako v katastrofickom filme o klimatickej apokalypse, sa nakoniec vzdávame vrcholu, hoci bol už na dosah za niekoľko minút. Úzky hrebeň s prudkými zrázmi po oboch stranách hory bol za daných podmienok obzvlášť nebezpečným. Niektoré pasáže musíte prejsť obkročmo, noha sa vám tam jednoducho nezmestí.

V istom momente som to poňal na „Pepíka- když už jsme tady“ a naliehal na zvyšok výpravy, aby sme pokračovali ďalej. Našťastie, môj názor nakoniec vyhodnotili ako poradný, teda mal iba odporúčajúci charakter. Niečo ako naše referendum alebo hlas ulice. Otáčame a smerujeme späť na chatu.

Cesta nadol je oveľa náročnejšia, vážime každý krok a pritom dávame veľký pozor, aby sme neuvoľnili žiadny kameň, ktorý by ohrozil všetkých pod nami. Za silného vetra prichádzame na chatu.

Súvisiaci článok Vyšší ako Matterhorn. Švajčiarsky Dom je obor, rešpekt je na mieste Čítajte 

Dobrá večera, nepokojná noc

Usádzame sa v teplej jedálni a netrpezlivo čakáme na večeru. Po nedávnej skúsenosti z rakúskej nemenovanej vysokohorskej chaty tu panovali isté obavy, ktoré pochovali až tri nasledujúce chody. Zeleninovú polievku, mäso na šťave so zemiakovou kašou a šalátom nakoniec uzatvára zmrzlinový dezert. Za celkovú chuť sme udelili štyri z piatich hviezdičiek. Večera a neutíchajúci vietor nám nedovolia zaspať, pomaly sa začínajú vynárať obavy ohľadne ďalšieho plánu- vrcholu Jungfrau.

Ráno sa vstáva skoro, prvé raňajky sú už o pol štvrtej. V tomto čase dostanem do seba iba čaj. Chlebík s maslom prekladám so švajčiarskym syrom a pripravujem ho na cestu. Nemilé prekvapenie ma čakalo po tom, keď som poprosil kuchára, či náhodou nemá kúsok fólie, do ktorej by som si ho zabalil. So špáradlom v ústach si odo mňa za to vypýtal 8 frankov. Keď som mu vysvetlil, že tak skoro nedokážem jesť, hodil mi to zabalené na pult ako psovi zadarmo.

Cesta plná nástrah

Dostať sa z chaty na vrchol Jungfrau nie je vôbec jednoduché. Nečakajte, že sa stačí držať turistických značiek. Tie tu opäť nenájdete. Najskôr sa schádza na ľadovec Aletschgletscher, ktorý je najväčším ľadovcom v Alpách. Má viac ako dvadsať kilometrov a podľa wikipédie obsahuje až 4 percentá všetkej pitnej vody v Európe. Vedieť to vopred, tak sa vyzujem.

Cesta vedie cez skalný masív, z presunu z ľadovca naň sa istíme ľadovcovým šróbom. Ten by mal zastaviť akýkoľvek pád do trhliny pod ním.

Na samotnej skale sa opäť potrebujete na mnohých miestach istiť, podvedome myslím na zostup, ktorý bude smerom dole oveľa náročnejší.

Zo skaly rovno na šikmú plochu z tvrdého ľadu, o slovo sa začína hlásiť nadmorská výška. V takýchto podmienkach sa snažíte mačky „zaťať“ čo najhlbšie. Spojení lanom postupujeme ako v Himalájach. Z nohy na nohu, pomaly.

Ľad sa mení vyššie na mäkší ľadovec, po vyšliapanom chodníku predchádzajúcich skupín obchádzame trhliny hlboké desiatky metrov. Pri pohľade na čierne dno sa vám zakrúti hlava. Trasa sa neustále mení, trhlín je viac a viac.

Podľa agentúry ČTK, za posledné storočie sa roztopila polovica alpských ľadovcov, z toho 70 percent za posledných tridsať rokov. Ľadovce vo výške do 3500 metrov vraj zmiznú do dvadsať až tridsať rokov. Po osobnej skúsenosti môžem iba subjektívne skonštatovať, že je to pravda.

Načítavám video...

V sedle poriadne fúka

Do sedla Rottal doslova prekračujeme ďalšie trhliny bez dna, ktoré máte strach aj odfotiť. Až na jednu. Hore opäť fúkalo, pred nami bol už iba posledný úsek, juhovýchodný hrebeň a sme na vrchole.

Ľadovec tam už nenájdete, iba „drolivú“ skalu, ktorá je nepríjemným spoločníkom výstupu.

Načítavám video...

Vrchol si užívame, pri pohľade z neho máte pocit ako v „Airbuse 747“ s nohami na zemi. Na veľké oslavy neplytváme silami, s pokorou sledujeme okolie a uvedomujeme si, že sme iba v polovici, tej ľahšej.

Cestou dole viaceré miesta v rámci bezpečnosti zlaňujeme, na ľadovci sa istíme, ale prekročiť smerom nadol niektoré trhliny vám zoberú aj posledné dávky odvahy. Pohľad na ľadové kráľovstvo pod povrchom na mňa pôsobilo ako domov ľadovej kráľovnej Elsy z animovanej rozprávky Frozen.

Nižšie v bezpečí na pevnej skale hltáme kusy pripraveného chleba ako vyhladovaní vlci po skolení trofejného jeleňa. Dovtedy sme na jedlo ani nepomysleli. Sústredili sme sa iba na jediné. Na bezpečný návrat.

Masy ľudí na stanici

Skalné bralo schádzame opatrne, finálny úsek zlaňujeme a po ľadovci stúpame smerom k železničnej stanici. Od rána nám to zabralo deväť hodín. Nemilé prekvapenie nás čakalo v okolí stanice. Bolo jasno, hore sa objavili „mraky“ ľudí.

Spúšťali sa tam po ľadovci, vyvážali sa vlekmi, hrala hlasná hudba a viac ako praskot okolitých ľadovcov bola počuť spúšť fotoaparátov, mobilov či tabletov. Povaľovali sa tu odpadky, chodníky upravovali snežné ratraky a všade bol ruch ako na pláži na Malorke. Vtedy som si položil rečnícku otázku, takto má vyzerať záchrana ľadovcov?

Súvisiaci článok Jedna z najťažších v Európe. Liezli sme super ferratu na Dachstein Čítajte 

Na stanici je toľko turistov v šľapkách, krátkych nohaviciach, klobúkoch, že sa dostávame až do tretieho spoja, rady na vlak mali desiatky metrov. Sucho konštatujem, že komercia nás prevalcovala aj tu hore.

Dole panovalo letné počasie. Oblečení v spodkoch, nepremokavých nohaviciach, merine, polartecu a funkčných bundách nám to je jedno a užívame si teplo vo všetkých vrstvách. Doslova „vybavení“ sa vraciame do spodnej reality.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nestarnú, ale dozrievajú
  2. Policajti bili študentov, chceli sme ich podporiť
  3. Tri základné kroky: Ako sa starať o pacienta s inkontinenciou
  4. 5 prekvapivých vecí, ktoré menia náš svet a ani o tom nevieme
  5. Vlastný biznis? S kvalitným účtom sa živnosť rozbieha ľahšie
  6. Dajme ojazdeným pneumatikám druhú šancu. Nič nás to nestojí...
  7. Rýchly úver sa dá získať aj bez zložitých zmlúv
  8. Sloboda na Slovensku oslavuje 30 rokov
  9. Noc divadiel má okrúhle výročie a je v znamení Nežnej revolúcie
  10. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Thajsku?
  1. Changes to the Public Procurement Law – Take Two
  2. Tatras guide: A fresh take on the stunning soul of Slovakia
  3. Vlastný biznis? S kvalitným účtom sa živnosť rozbieha ľahšie
  4. Rýchly úver sa dá získať aj bez zložitých zmlúv
  5. Dajme ojazdeným pneumatikám druhú šancu. Nič nás to nestojí...
  6. Róbert Boženík je nový patrón školského turnaja McDonald's Cup
  7. Sloboda na Slovensku oslavuje 30 rokov
  8. O2 opäť pripomína, že sloboda nie je samozrejmosť
  9. Čo funguje v českom obchodnom registri lepšie ako na Slovensku
  10. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Thajsku?
  1. Už iba dnes: Predplatné SME.sk za mimoriadnu cenu 11 165
  2. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Thajsku? 10 529
  3. Vysokoškolský bedeker: Na ktorú univerzitu poslať prihlášku? 10 054
  4. Kedy sa vám jazda na LPG oplatí, ako servisovať a kde netankovať 9 030
  5. 5 prekvapivých vecí, ktoré menia náš svet a ani o tom nevieme 8 079
  6. Ako efektívne doplniť železo? Odpovedá MUDr. Radovan Juríček 7 664
  7. 5 najúčinnejších tipov, ako sa zbaviť bolesti hlavy 5 012
  8. TOP pätnásť miest v Spojených arabských emirátoch 4 788
  9. Príbehy z raketovej základne, ktoré ste nikdy nemali počuť 3 975
  10. Tri základné kroky: Ako sa starať o pacienta s inkontinenciou 3 894

Téma: Ľadovce


Hlavné správy z SME | MY Trnava - aktuálne správy

Tri kliniky nemocnice zaviedli online objednávanie na vyšetrenie

Prvé tri kliniky Fakultnej nemocnice Trnava (FN) sa zapojili do systému online objednávania.

Fakultná nemocnica v Trnave.

Jesenný titul si v klube užívajú

V Slovenskej Novej Vsi tešia sa na zaujímavú, no zároveň aj náročnú druhú polovicu.

Blíži sa ďalší ročník Mikulášskeho miniligového turnaja v Leopoldove

Na turnaji sa stretáva viac ako 100 hráčov v desiatich tímoch.

Minuloročný víťaz Brutálna zostava

Svetový deň predčasne narodených detí podporili aj v Trnave a Holíči

Vo svete budú na purpurovo žiariť aj Eiffelova veža v Paríži, budova Opery v Sydney, Niagarské vodopády a ďalšie.

Aj Trnava sa zapojila.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Družstvo v Kútoch prešlo reštrukturalizáciou, teraz exportuje do celého sveta

Družstvo Kovotvar z obce Kúty je už viac ako 65 rokov jednou z najvýznamnejších spoločností v regióne.

Nežná revolúcia

V Nitre spomínali na Nežnú, prišlo aj k výmene názorov

Kto je ten pán? Ja ho nepoznám! Vy ste tu neboli, ja som tu bol, ozvalo sa z davu na adresu Ivana Mačuru. Situáciu upokojovala moderátorka.

FOTO: Novorodenci z trenčianskej a myjavskej pôrodnice

Prinášame vám prehľad novorodeniatok, ktoré sme odfotili v trenčianskej a myjavskej pôrodnici. Ich fotky boli zverejnené v MY Trenčianskych novinách.

Vybrali SME

Už ste čítali?