TRNAVA. Peter Kašpar je u nás zatiaľ neznáme meno. Doteraz pôsobil v USA, po rokoch sa vracia na Slovensko, kde plánuje stráviť nejaký čas. Aj o svojich dielach na Skútri, sme sa s ním porozprávali priamo po vyhlásení cien. Na Skútri získal čestné uznanie.
Ako beriete to čestné uznanie od odbornej poroty?
- Určite je to pre mňa veľkým povzbudením. Pred pol rokom som sa vrátil z Ameriky, tak ma to príjemne prekvapilo.
Na Skútri máte dve diela, kopa preglejok, na ktoré sa premieta text a strešné okno z auta....
- Kopa preglejok na sebe, ktorú môžete nájsť v klasickom obchode so stavebným materiálom. Text, ktorý sa na ňu premieta tomu dáva nový rozmer a vytvára zvláštny efekt. Vyzerá to, ako keby to svetlo bolo vo vnútri preglejky.

O aký text ide?
- Sú tam dva texty, ktoré vygenerovala umelá inteligencia. Našiel som na internete verziu umelej inteligencie, ktorú prednedávnom zverejnili. Stačí zadať pár slov a program vám vygeneruje text.
Aké slová ste zadali?
- Bola to otázka. Je singularita koncom civilizácie? Pýtal som sa teda na budúcnosť. Dva texty simultálne bežia z jednej strany na druhú. Keď sa na to hocikto pozrie, nie je schopný zachytiť oba texty. Musí sa najskôr sústrediť na jeden a potom na druhý. Ide o to, že umelá inteligencia dokáže prerásť človeka. Ťažko sa vieme sústrediť na jeden text a umelá inteligencia vedela vygenerovať dva texty v priebehu pár sekúnd.
A prečo práve preglejky?
- Vždy sa zaujímam aj o pozadie materiálov, odkiaľ pochádzajú. Človek ako konzument väčšinou nepremýšľa, odkiaľ sú, odkiaľ pochádzajú. Treba sa zamyslieť, čo je za tým. Rovnako aj nad tým, čo sa týka textu. Čo ho tvorí, čo ho ovláda. Preglejka bola možno vyrobená z dreva, pre ktoré museli vyklčovať lesy. Chcel som poukázať na to, aby ľudia len slepo nebrali to, čo príde, ale aby sa zaujímali aj o to, čo všetko je za tým. A to nám v dnešnej dobe uniká. Ľudia nemajú na to čas. Hmotný konzum vieme zachytiť, ale technologicky progres je tak rýchly, že sa v ňom strácame.

Čo strešné okno z auta?
- Z hľadiska perspektívy, pozeráme sa cez neho hore, na nebo, hviezdy. Strešné okno je vyňaté zo svojho prirodzeného prostredia a premiestnené do galérie. Je naprogramované, že sa otvára každých 30 sekúnd. Takže pre človeka, ktorý sa na to pozerá, nie je vždy ten interval rovnaký. Popiera to čas ako fyzikálnu veličinu. Pozeráme sa cez neho na vesmír. V celom tom spojení poukazujem na to, že aj fyzikálne zákony sa stále menia s príchodom nových objavov a podobne.
Plánujete zostať teraz na Slovensku?
- Nejaký čas tu teraz pobudnem. Chcem sa tu venovať ďalej venovať tvorbe.
Doma je doma platí aj pre umelcov?
- Ľahšie sa mi tu tvorí. Materiály, technológie sú tu dostupnejšie. Doma je skrátka doma.