DOLNÝ LOPAŠOV. V trnavskom regióne spôsobil hraboš poľný zatiaľ stratu na budúcich výnosoch zhruba v objeme najmenej jednej tretiny a značné finančné škody. Pestovatelia volajú o pomoc, potrebujú zaviesť účinné opatrenia.
Dažde zmarili likvidáciu hlodavca
V zmysle platnej legislatívy možno proti hrabošovi poľnému aplikovať prípravok Stutox. Hoci sa dá použiť plošnou aplikáciou, povolené je sypať ho iba do konkrétnych nôr, vyhĺbených hlodavcom. Dôvodom je ochrana ostatnej fauny, ako sú zajace či dravce na poliach.
Na pozemkoch bývalého cukrovaru v Trnave chcú stavať byty Čítajte Problém s týmto prípravkom, ako v piatok poukázali poľnohospodári regiónu na stretnutí v obci Dolný Lopašov pri Piešťanoch, je však ten, že po navlhnutí stráca nielen svoj účinok, ale stáva sa pre hlodavce krmivom.
Májové dažde preto zmarili veľkú časť snahy nasypaním prípravku do dier popri tom, že poľnohospodári nemajú kapacity na takéto práce.
Vyhovuje im repka
"Kalamitný výskyt hraboša sme mali už pred piatimi rokmi," konštatoval predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (RPPK ) Trnava Oliver Šiatkovský.
Komora začala v tom období výskyt živočícha monitorovať v spolupráci s katedrou ekológie na Fakulte prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre. Šiatkovský uviedol, že k nadmernému výskytu hraboša vedie za posledné roky aj vývoj plodín, ktoré sa začali pestovať.
S bavorákom sa viackrát prevrátil. Mladík zomrel v nemocnici Čítajte "Pestuje sa repka olejná na obrovských lánoch, čo hrabošovi vyhovuje a má v tejto ozimine útočisko na rozmnožovanie. Odtiaľ "nastupuje do obilnín, kde spôsobuje obrovské škody, dokonca sa vyskytuje už aj v kukurici a repe," povedal.
Komora nateraz podľa jeho slov nedokáže sumarizovať, aká poľnohospodárska plocha je hrabošom zasiahnutá. Týka sa zhruba 30 až 40 poľnohospodárskych podnikov.
Potrebujú peniaze od ministerstva
Jozef Šumichrast, riaditeľ RPPK, uviedol, že je dôležité do procesu zapojiť Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, aby mohlo finančne zastrešiť systematický monitoring v oveľa väčšom rozsahu.
"Pre poľnohospodárov by to bol veľký prínos. Vzhľadom na klimatické zmeny možno predpokladať, že sa takéto cykly hraboša budú opakovať, a to v kratších intervaloch, ako je tri až päť rokov," povedal. V roku 2019 podľa neho aktuálny cyklus kulminuje.
Exkluzívny prieskum: Vieme, akí sú Trnavčania Čítajte Pri prvom monitoringu, ktorý bol v réžii RPPK, zaznamenali najvyšší výskyt hraboša priamo pri Trnave, teraz je už v celom regióne. "A nielen trnavskom, ale napríklad aj levickom, len tam monitoring zatiaľ nerobili," dodal Šumichrast.
Ako dodal, poľnohospodári majú záujem aj o nasadenie oveľa väčšieho množstva prirodzených nepriateľov hraboša, akými sú dravce, aby "nemuseli iba chemizovať polia".
Podľa Ivana Baláža z katedry ekológie UKF, ktorý monitoring viedol, úlohou je udržať hlodavca v únosnej miere, keďže sa vždy na poliach vyskytoval. Znížiť početnosť hraboša môžu podľa jeho slov aj vhodné agrotechnické zásahy.
"O kalamitnom výskyte hovoríme, ak je na jeden hektár pôdy zistených najmenej 3000 jedincov. Ročne jeden skonzumuje vyše dvoch kilogramov obilia a osem kilogramov zeleného krmiva. Pri vynásobení na hektár vidíme potom škody, ktoré dokáže napáchať," uviedol Baláž. Katedra realizuje jesenný a jarný monitoring.
