Janečka: Niekto si povie, že máme výhodu, ale Trnavu čaká náročné leto

TRNAVA. Spartak Trnava má za sebou veľmi turbulentnú sezónu, plnú prekvapení, ale aj úspechov. Za jarnou časťou sme sa obzreli spoločne s Marekom Janečkom.

Pohárové oslavy Spartaka (46 fotografií)

Prišli ste do Trnavy s cieľom pomôcť jej, ste spokojný, ako sa vám to podarilo?

– Do Trnavy som prišiel s cieľom pomôcť jej v situácii, ktorá vtedy nebola práve najlepšia, ale myslím si, že nakoniec sa káder dal slušne dokopy, aj keď sa nám nepodarilo dostať do skupiny o titul. Boli sme k tomu veľmi blízko, no nezvládli sme kľúčový zápas so Sereďou.

Cieľ bol však jasný, a tým bol zisk Slovenského pohára a kvalifikácia do predkôl Európskej ligy, a, samozrejme, záchrana v lige, aj keď sme si všetci mysleli, že to bude skôr. Oba ciele sa nám podarilo splniť, takže som spokojný.

Počas jari prišli viaceré prehry a boj o záchranu, ako aj sám hovoríte, trval o niečo dlhšie, ako sa očakávalo. Čo za tým stálo?

– Ide o to, že nám skôr vyhovovali súperi, ktorí boli kvalitatívne na vyššej úrovni. My vieme veľmi dobre brániť a využívame najmä rýchle brejky, čo nám v zápasoch so Žilinou či Dunajskou Stredou vyhovovalo viac. Problém nastal, keď prišlo mužstvo, ktoré zvolilo podobnú taktiku a hru sme museli tvoriť my.

Nie je to však krátkodobý problém, ja si pamätám, že ešte za môjho predchádzajúceho pôsobenia v Spartaku, keď prišlo mužstvo brániť a Trnava mala tvoriť hru do hlbokého bloku, tak bol problém dať rýchly gól a celkovo skórovať.

Aký to bol pocit získať trofej Slovnaft Cupu, navyše ešte s kapitánskou páskou na ruke? V jednom rozhovore ste sa zmienili, že ide o vašu prvú trofej.

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Marek Ondrejka končí v Spartaku Trnava Čítajte

– Ja už som to hovoril viackrát, to, že som bol vo finále kapitánom, som ani príliš nevnímal. Chcel som získať víťazstvo v Slovenskom pohári, pretože to jednak bolo cieľom nás všetkých, a pretože som doteraz zažil v kariére dvakrát postup do prvej ligy a raz tretie miesto v lige, takže toto je určite najväčšia trofej, ktorú som v kariére získal a je dosť možné, že bude moja posledná, aj keď nikdy nehovor nikdy.

Vo finále ste rýchlo stratili trojgólové vedenie. Aj napriek tomu ste verili vo výhru, alebo na vás prišli aj čierne myšlienky?

– Klamal by som, ak by som povedal, že som nemal obavy, a to hlavne keď sme dostali tretí gól. Za stavu 3:3 som dostal strach aj ja, no na druhej strane som sa okamžite snažil všetkých spoluhráčov burcovať k tomu, že už nesmieme ďalší gól inkasovať a musíme to dotiahnuť minimálne s remízou do 90. minúty.

Vedel som, že cez prestávku sa trochu upokojíme a že Žilina bude v predĺžení opatrnejšia, pretože každý už skôr premýšľal nad defenzívou. Pre nestranných fanúšikov to musel byť výborný zápas, pre našich fanúšikov však po tej radosti z vedenia prišla takmer tragédia, ale so šťastným koncom pre nás. Sme radi, že to tak dopadlo a už je zbytočné polemizovať o tom, keby bolo keby, pretože sme tento zápas zvládli.

(zdroj: Martina Radošovská)

Po víťaznej eufórii v Slovenskom pohári však prišlo rýchle vytriezvenie a prehra v ligovom zápase so Senicou. Finále Slovnaft Cupu bolo nepochybne náročné po fyzickej, ale aj psychickej stránke, odrazilo sa práve toto na výsledku so Senicou?

– Samozrejme, ja som sám na sebe cítil, že som vyčerpaný fyzicky, a hlavne psychicky, pretože to bolo dosť aj o hlave. Zápas so Senicou bol pre nás náročný, ale aj napriek tomu si myslím, že sme ho mohli zvládnuť a uhrať aspoň remízu 0:0. V záverečných minútach sme inkasovali gól na 1:0, zápas nakoniec skončil 2:0, a aj keď sme sa naň pripravovali, nezvládli sme ho. Po zápase sme boli stále v neistote, pretože Senica sa priblížila a nevedeli sme, či sa vôbec zachránime.

Kľúčový zápas s Podbrezovou ste však zvládli. Tréner Michal Ščasný v jednom rozhovore spomenul, že pred týmto zápasom bol veľmi nervózny. Pociťovali ste nervozitu aj vy?

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Po Jozefovi Adamcovi pomenujú ulicu v Trnave Čítajte

– Samozrejme, rozprávali sme sa o tom, že situácia v tabuľke je pre nás čoraz horšia a horšia, pretože vyhrávala ako Senica, tak aj Zlaté Moravce. Na druhej strane som chalanom stále opakoval, že my nemôžeme byť pod takým tlakom, ako je Podbrezová, Trenčín, Moravce či Senica, pretože tieto štyri mužstvá sme mali v tabuľke pod sebou.

Verili sme si, že to zvládneme, i keď zápas s Podbrezovou nebol jednoduchý, vstúpili sme doň nervózni a v 11.minúte sme inkasovali gól. Našťastie sme vyrovnali, aj keď vlastným gólom, no druhý polčas už bolo vidno, že sme na ihrisku lepším mužstvom a za výsledok 3:1 sme radi.

Opadla z vás nervozita hneď po zápase?

– Dá sa povedať, že áno, všetci sme boli spokojní a šťastní, že máme aj na budúci rok príslušnosť v najvyššej slovenskej lige, aj keď to by mala byť pre Spartak samozrejmosť. Stalo sa však, že už aj väčšie mužstvá vypadli z ligy.

Dá sa povedať, že zápasy s Nitrou a Trenčínom boli uvoľnenejšie, alebo ste to nepociťovali?

– Zápas s Nitrou bol pre mňa osobne zvláštny, pretože neviem, či tam bolo vôbec 800 divákov. Pripadal som si skôr ako na prípravnom zápase, atmosféra nebola žiadna, a aj keď sme napokon vyhrali 1:0, veľa krásy v tom zápase nebolo. S Trenčínom sme vedeli, že pôjde o náročný zápas, keďže potrebovali vyhrať. Snažili sme sa však urobiť všetko preto, aby to tak nebolo. Jednak sme chceli vyhrať skupinu o záchranu a mne osobne je viac bližší Vion Zlaté Moravce ako AS Trenčín.

Trnavu čakajú predkolá Európskej ligy, bude to pre Spartak náročná výzva?

– Nebude to nič ľahké, navyše ťažko povedať, ako bude vyzerať káder. Čaká nás nesmierne náročná cesta, štartujeme už v prvom predkole. Niekto si povie, že máme výhodu v podobe nasadeného celku, no nebudú to ľahkí súperi, pretože kluby, ktoré sa dostanú do Európskej ligy, museli vo svojich ligách niečo dokázať a ukázať svoju kvalitu. Aj preto čakám, že to bude náročné od prvého predkola.

Hovoríte, že neviete kto bude alebo nebude v Spartaku, ako to vyzerá s vaším pokračovaním v Trnave?

– Tak ako som povedal, „nikdy nehovor nikdy“, ale keby som sa mal riadiť papiermi, v Spartaku mám platnú zmluvu do roku 2020, takže som viazaný zmluvou. Čo však bude, to zatiaľ ešte neviem povedať.

Fanúšikovia Trnavy vás často charakterizujú ako „srdciara“. Je to výstižné vzhľadom na váš vzťah ku klubu?

– Keby som to tak odľahčene povedal, tak každý človek je srdciar, pretože má srdce (smiech). Ale rozumiem, ako to myslia. Je to správna charakteristika, pretože ja som nikdy nebol vyložene technický typ a ani nikdy nebudem. Všetko som však nahrádzal mojou fyzickou stránkou, na ihrisku sa snažím odovzdať všetko, či sa darí alebo nedarí. Niekedy je to lepšie, niekedy zas horšie, ale nikdy nerezignujem a bojujem do konca. Takto som hrával, hrám a aj budem hrať, a či sa to niekomu páči alebo nie, to už je jeho vec. Ja som si išiel vždy svojou cestou a so svojou futbalovou kariérou som spokojný.

Posledné týždne žilo Slovensko najmä majstrovstvami sveta v hokeji. Sledujete hokej?

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Regionálny futbal: Zavaru sa vzdialilo prvé miesto, vo Veľkom Orvišti sa o postupujúcom nerozhodlo Čítajte

– Som fanúšikom všetkých športov a sledujem aj hokej, ale musím povedať, že nesúhlasím s názormi, že sme hokejová krajina, to sme boli niekedy, ale určite nie teraz. Na druhej strane musím povedať, že tieto majstrovstvá sveta, čo sa týka slovenského hokeja, tak klobúk dole, pretože herný prejav bol skutočne dobrý, len sme nezvládli výsledky s Kanadou a Nemeckom, čo nás stálo postup do štvrťfinále, ale taký je niekedy šport.

Sledovali ste, ako sa darilo na jar Karvinej?

– Samozrejme, Karviná má za sebou náročnú dvojzápasovú baráž o záchranu s Jihlavou, ktorú zvládla. Vedel som, že Karviná má kvalitnejšie mužstvo, aj keď v baráži je to dosť o hlave.

Presne pred rokom ešte za starého systému českej ligy sa hralo posledné kolo Jihlava – Karviná, kde Karviná musela zvíťaziť a Jihlave stačila remíza, aby sa zachránila. Vtedy sme tam zvíťazili 0:2 a poslali sme Jihlavu do druhej ligy. Teraz sa zopakovala tá istá história, len s tým rozdielom, že išlo o dvojzápas. Veril som, že Karviná to zvládne a na budúci rok bude hrať českú najvyššiu súťaž.