TRNAVA. Obaja boli odsúdení na doživotný trest odňatia slobody za vraždu šiestich Vietnamcov. Masaker sa stal 8. apríla 1994 v sklade na Starej Vajnorskej ceste v Bratislave.

"Vo veci podmienečného prepustenie odsúdených V. H. a R. M., vedenej na Okresnom súde Trnava, bolo nariadené znalecké dokazovanie. Termín verejného zasadnutia bude vytýčený až po doručení znaleckých posudkov," uviedla v pondelok pre TASR zástupkyňa hovorkyne Krajského súdu Trnava Katarína Lovasová. Nižšiemu súdu v Trnave boli v druhej polovici apríla postupne doručené žiadosti odsúdených o podmienečné prepustenie.
Mohli oň už požiadať
O podmienečné prepustenie mohli Hauser a Matta požiadať už 19. apríla tohto roku, po odpykaní si 25 rokov trestu, tak ako iní na doživotie odsúdení väzni. Obaja si v súčasnosti naďalej odpykávajú doživotný trest v ústave v Leopoldove. O podmienečnom prepustení rozhoduje okresný súd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva, v tomto prípade Okresný súd Trnava.

Masaker Vietnamcov ostane, popri dunajskostredskej poprave desaťčlennej skupiny pápayovcov z marca 1999, zapísaný v dejinách slovenskej kriminalistiky ako jeden z najhroznejších. Stal sa 8. apríla 1994 v sklade súkromnej firmy DUK na Starej Vajnorskej ceste v Bratislave. Vtedy 23-ročný Matta a 24-ročný Hauser zavraždili samopalom Škorpión troch dospelých mužov vo veku 35, 35 a 34 rokov, dve ženy vo veku 32 a 33 rokov, z ktorých jedna bola tehotná, a udusili osemmesačné dieťa. Usmrtené obete našla žena, ktorá rodine vypomáhala pri opatere dieťaťa.

Motívom bola krádež viac ako 1,1 milióna korún v rôznych menách. Dvojica mužov ulúpila 150-tisíc korún, štyritisíc mariek, 29.712 dolárov a 30-tisíc šilingov, teda spolu najmenej 1,137 milióna korún. Páchatelia následne ušli do Nemecka. Keď sa o niekoľko dní vrátili a znovu chceli odísť do zahraničia, polícia ich zadržala na hraničnom priechode v Petržalke. Policajný zbor v spolupráci s Interpolom zaistil aj časť ukradnutých peňazí.
Súd odvolania zamietol
Súdne pojednávanie sa začalo pred vtedajším bratislavským Mestským súdom 15. mája 1995. O deväť dní neskôr súd vyhlásil rozsudok - doživotné tresty odňatia slobody. Predseda senátu Juraj Kliment vtedy rozsudok zdôvodnil tým, že trestný čin spáchali obžalovaní po predchádzajúcej príprave brutálnym a zavrhnutiahod-ným spôsobom, nedá sa ničím napraviť a oprávnene pobúril verejnosť.

Pre spoločnosť bol stupeň jeho nebezpečnosti veľmi vysoký, preto si pred páchateľmi vyžaduje účinnú ochranu. Napriek mladému veku vrahov nebola nádej, že by ich bolo možné napraviť trestom odňatia slobody od 15 až do 25 rokov.
Následne vo februári 1996 senát Najvyššieho súdu (NS) SR uznesením zamietol odvolania Mattu a Hausera voči rozsudku mestského súdu. NS SR v uznesení uviedol, že odvolanie oboch páchateľov nie je odôvodnené, pretože prvostupňový súd objektívne zvážil všetky dôkazy. Pri vynesení rozsudku vychádzal i z posudkov znalcov, podľa ktorých ani u jedného z vrahov nemožno predpokladať dlhoročným trestom odňatia slobody resocializáciu.