TRNAVA. Kópiám obrazu Panny Márie Trnavskej sa bude vo svojej prednáške v sobotu 25. mája o 15:00 v refektári františkánskeho kláštora v Trnave venovať pražský archivár a historik Libor Gottfried.
Prednášku doplní výstava kópií obrazov Panny Márie Trnavskej, originálnych archívnych dokumentov a hudobné vystúpenie gitarového septeta. Pre záujemcov bude na záver podujatia pripravená komentovaná prehliadka františkánskych krýpt. Agentúru SITA o tom informovala riaditeľka Štátneho archívu v Trnave Júlia Ragačová.
Trnavčania si celé stáročia uctievajú Pannu Máriu Trnavskú ako patrónku mesta, ktorá mesto zachránila pred vojnami aj morovou epidémiou.
Kópiu dal zhotoviť gróf Forgáč

Obraz Panny Márie Trnavskej, ktorý je kópiou obrazu z rímskej Baziliky sv. Alexeja a Bonifáca, je už viac ako 400 rokov umiestnený v mariánskej kaplnke Baziliky sv. Mikuláša v Trnave.
Kópiu dal údajne zhotoviť počas svojich štúdií v Ríme gróf František Forgáč, neskorší uhorský arcibiskup a kardinál. Prejavovanie verejnej úcty obrazu Panny Márie Trnavskej schválil a povolil 19. novembra 1708 ostrihomský arcibiskup kardinál Kristián August po tom, ako vyšetrovacia komisia preskúmala slzy, ktoré sa na obraze zjavili počas kuruckej vojny.
Zaviazali sa sľubom počas morovej epidémie
K uctievaniu sa prihlásil aj magistrát počas morovej epidémie v roku 1710. Trnavskí radní zaviazali sľubom uctievať patrónku mesta nielen seba, ale „i svojich potomkov obojeho pohlavia, všetkých spolu i jednotlivcov a budúcich obyvateľov tohto mesta“.
Reagovali tak na zúfalú situáciu, v ktorej sa vtedy mesto počas morovej epidémie ocitlo. Keď žiadne z praktických opatrení nepomáhalo, magistrát uznesením vydal prosbopis, ktorým žiadal o pomoc patrónku mesta.
Obraz je vernou podobizňou

Toto uznesenie magistrátu nikto nikdy nezrušil. V Trnave sa vždy v novembri koná novéna, počas ktorej obyvatelia mesta prejavujú úctu a vďaku svojej patrónke. Na tejto udalosti sa od roku 1989 aktívne zúčastňujú aj primátori.
Trnavský obraz je podľa legendy vernou podobizňou Panny Márie, pretože kopíruje maľbu svätého Lukáša, ktorý Ježišovu matku osobne poznal. Tento portrét údajne našiel svätý pustovník Alexej v Sýrii, odkiaľ ho priniesol do Ríma. Študent teológie František Forgáč, neskorší kardinál a ostrihomský arcibiskup, ho dal odmaľovať a kópiu priniesol v roku 1585 do Trnavy.