TRNAVA. Kedy si dieťa uvedomuje svoju pohlavnú identitu, ako naša spoločnosť vníma transsexuálov, aké sú možnosti liečby. O transsexualite sme sa bližšie porozprávali so sexuologičkou Danou Šedivou.

Čo hovorí veda a čo prax? Čo vlastne transsexualita je, kedy vzniká a ako sa prejavuje?
– Ide o poruchu sexuálnej identity, kedy jedinec túži žiť a byť akceptovaný ako príslušník opačného pohlavia. Ide o stav trvalý, liečbou neovplyvniteľný. Vzniká pravdepodobne už počas vnútromaternicového vývoja. Prejavuje sa pocitom nespokojnosti s vlastným anatomickým pohlavím a túžbou žiť v opačnej sexuálnej role.
Kedy si dieťa uvedomuje svoju pohlavnú identitu, respektíve sa vníma ako chlapec alebo dievča?
– Je to už v predškolskom veku, okolo štvrtého roku života. Cíti sa byť príslušníkom opačného pohlavia, túži nosiť oblečenie v súlade so svojím psychickým pohlavím, silné prianie zúčastniť sa typických hier a zábavy, odmieta rodovo príslušné hračky.

Deti majú averziu voči očakávanej pohlavnej role. Napríklad, dievčatá nechcú, aby im narástli prsia, chlapci chcú, aby im zmizol penis. Túžia byť príslušníkom opačného pohlavia, nie iba žiť v opačnej role.
Ide o poruchu, dá sa v súčasnosti nejako liečiť? Ako sú na tom dospievajúci jedinci?
– Psychosexuálny vývoj transsexuálnych jedincov je zložitý. Dotyčný cíti odpor k sekundárnym pohlavným znakom, jeho telo sa pod vplyvom hormónov začína meniť. V súčasnosti vieme hormonálne pozastaviť nástup a vývoj puberty.
Nedochádza tak k nezvratným zmenám, napríklad k rastu prsníkov, nástupu menštruácie u biologických dievčat, u chlapcov zasa k zhrubnutiu hlasu, zmohutneniu kostry a ďalším.
V šestnástich rokoch potom možno začať podávať hormonálnu liečbu zameranú na maskulinizáciu (podávanie testosterónu dievčatám) alebo feminizáciu (podávanie estrogénov chlapcom).
Je čoraz viac prípadov, že sa dajú preoperovať...
– Komplexná liečba zahŕňa aj chirurgické odstránenie maternice, prsníkov, zákrokom voľby býva rekonštrukcia penisu; odstránenie semenníkov, tvorba vagíny. Nie všetci klienti sa rozhodnú pre chirurgické zákroky. V súčasnosti sú na vzostupe estetické zákroky. Hormonálna liečba je spravidla doživotná a vyžaduje pravidelné kontroly zdravotného stavu.

Ako sa k transsexuálom stavia spoločnosť?
– Transsexualita je diagnóza, ktorá je zaradená v medicínskych klasifikačných systémoch. Transsexuál nepochybuje o tom, či je chlapec alebo dievča, on si je tým istý, len je uväznený v tele opačného pohlavia.
V súčasnosti sú v rozvinutých demokraciách pri sile mienkotvorné skupiny, ktoré presadzujú postoje a požiadavky, ktoré nie sú v súlade s medicínskymi postojmi. Človek je biologický tvor a príroda nedáva na výber, kým chce byť, či chlapcom alebo dievčaťom. Transsexualita je porucha a my sa k tomu tak musíme aj postaviť.
Mnohí považujú transsexualitu za výstrelok doby či módy...
Za transsexuálov vyhlasujú aj osoby, ktoré nie sú „pravými“ transsexuálmi. Napríklad majú neúplnú poruchu sexuálnej identity. Raz sa cítia byť mužom, inokedy zasa ženou.
Je nutné vylúčiť duševnú chorobu v pravom slova zmysle, aj ťažkú poruchu osobnosti. Iritujúci pre spoločnosť sú aj pseudofilozofi, už sa im podarilo dostať do „módy“ rodovo neutrálnu výchovu, čo je čistý nezmysel.
Ako vníma podľa vás slovenská spoločnosť homosexualitu či transsexuálov?
– Naša spoločnosť zostáva vo svojej podstate netolerantná k sexuálnym menšinám. Chýba sexuálna výchova na školách, zamieňajú sa pojmy, ľudia sú z protichodných informácií zmätení alebo znechutení.
Ako hodnotíte tento konkrétny prípad zo školy v Trnave?