V našom rozhovore to potvrdil aj atletický tréner Petr Filip, ktorý je súčasťou Atletického klubu AC Malacky či Športovej akadémie Mateja Tótha.
Ako dlho ste sa aktívne venovali atletike?
– S atletikou som vážnejšie začal až na strednej škole v šestnástich, dovtedy som sa venoval iným športom a voľno-časovým aktivitám. Aktívne súťaženie som bol nútený ukončiť zo zdravotných dôvodov v 27 rokoch.
Hovoríte aj o iných športoch, prečo ste sa napokon rozhodli pre atletiku?
- Ako každý chlapec som túžil hrať futbal alebo sa stať hokejistom, ale podmienky a časté sťahovanie znemožňovali ucelenú prípravu. Potom prišlo obdobie, kedy ma oslovil beh a atletika. S kamarátom sme si vyrábali prekážky, sektor pre skok do výšky, kúpili sme si oštep, guľu, disk, behali a vo voľnom čase sa venovali viacboju. Bez odborného vedenia som sa stal v Ostrave vicemajstrom Moravy a Sliezska v behu na 800 m v kategórii žiakov a to predurčilo moju ďalšiu športovú perspektívu.
(zdroj: archív PF)Môžete nám priblížiť vaše najväčšie úspechy, ktoré ste počas aktívneho pretekania dosiahli?
- V behu na 800 m som sa ešte ako junior stal halovým majstrom SR v kategórii dospelých. V behu na 400 m som v rámci majstrovstiev SR mužov získal v silnej konkurencii bronz. V štafetovom behu na 4 x 100 m a 4 x 400 m som sa stal 7-krát majstrom SR a viacnásobným medailistom SR v atletike mužov.
V štafete na 4 x 400 m som bol spoludržiteľom slovenského halového rekordu mužov. Bol som účastníkom majstrovstiev Európy družstiev v atletike mužov v Maribore, Luxemburgu a Belehrade. Už ako tréner som sa stal majstrom Európy učiteľov vo viacboji (Ljubljana) a v medzinárodnej súťaži Odznak všestrannosti olympijských víťazov, ktorú zastrešovali olympijskí víťazi v desaťboji Robert Změlík a Roman Šebrle som v Prahe v dvoch rôznych ročníkoch súťaže obsadil 2. a 3. priečku.
Okrem učenia sa venujete aj trénovaniu. Prečo ste sa rozhodli pre trénovanie?
- Vyštudoval som odbor trénerstva atletiky v kombinácii s telesnou výchovou na FTVŠ UK v Bratislave, kde som pokračoval aj doktorandským štúdiom. Už počas aktívneho súťaženia som začal s trénovaním atletiky talentovaných detí a s ich účasťou v súťažiach na zväzovej úrovni. Keď už som zo zdravotných dôvodov nemohol pokračovať ďalej v aktívnej pretekárskej činnosti, presunul som svoju pozornosť na talentovaných športovcov, s cieľom posunúť ich čo najďalej.
Koľkým deťom sa momentálne venujete a aký je záujem o atletiku?
- Záujem o atletiku je veľký a denne sa venujem desiatkam detí. Aktuálne som trénerom najmä v Atletickom klube AC Malacky a v športových triedach ZŠ Záhorácka v Malackách. Okrem toho trénujem deti aj v Športovej akadémii Mateja Tótha, spolupracujem s akvabelami (Synchronizované plávanie Malacky), hádzanármi (HC Tatran Stupava) a Detskou organizáciou Záhorácky Fénix, s ktorou každoročne spoločne organizujeme letné športové tábory.
(zdroj: archív PF)Špecializujete sa hlavne na behy?
- Mojou špecializáciou je atletika, ktorá zahŕňa viaceré disciplíny, ale je potrebné poznať a ovládať aj ostatné športové odvetvia. Podľa toho, ako deti prechádzajú jednotlivými etapami športovej prípravy, je nutné prispôsobiť a správne nastaviť ich tréningový proces. Na začiatku prevažuje všestranná príprava, ktorá neskôr vyúsťuje v špeciálnu. Deti sa postupne v rámci atletiky oboznamujú s chôdzou, behom, prekážkami, skokom, vrhom a hodom, no ich športová príprava zahŕňa aj základy gymnastiky, plávania, korčuľovania, lyžovania a loptových hier. Postupne sa u každého športovca kryštalizuje okruh disciplín, ktorým sa v budúcnosti bude venovať. V mojom prípade som mal šťastie najmä na šprintérske a bežecké talenty, ale boli medzi nimi i jedinci, ktorí boli úspešní aj v atletickom viacboji.
Hovoríte, že záujem o atletiku je veľký. V mnohých športoch však počuť, že detí ubúda a nechce sa im športovať, ako to teda vidíte vy?
- Áno, taký je žiaľ trend. To, s čím sa pred pár rokmi pasovali v športových gymnáziách, vidíme dnes aj v športových triedach. Príde vek, kedy sa deťom otvoria nové „možnosti“ a ďalej pokračujú len tí najodolnejší. Deti trávia až príliš veľa času na sociálnych sieťach a dosť často u nich absentuje pohyb a pobyt v prírode ako pevná súčasť ich každodenného života.
