TRNAVA. Položením vencov k soche generála Milana Rastislava Štefánika v Trnave pri príležitosti 100 výročia od jeho tragickej smrti si túto výraznú osobnosť slovenského národa uctili poslanci Národnej rady SR, predstavitelia mesta, samosprávneho kraja, Okresného úradu v Trnave, politických strán a ďalších inštitúcií. Generál Štefánik prišiel o život 4. mája 1919 po havárii lietadla Caproni 450 neďaleko Ivanky pri Dunaji.
Európsky rozmer
Primátor Trnavy Peter Bročka vo svojom príhovore podčiarkol európsky rozmer Štefánika.
„Svojimi činmi a skutkami potvrdil, že patrí nielen k významným osobnostiam Slovenska, ale aj k mysliteľom, ktorí si uvedomovali dôležitosť spolupatričnosti a solidarity európskych národov. Odkaz Milana Rastislava Štefánika odolal deštruktívnym ideologickým tlakom, dezinformáciám, ako aj snahám bagatelizovať jeho úsilie v kontexte spolužitia národov v európskom priestore. Práve rovnocenné postavenie, dôvera a úcta ku kultúre každého národa sú aj dnes základnými kameňmi, na ktorých treba stavať dobré spolužitie a eliminovať negatívne javy povyšovania sa nad iných,“ povedal na zhromaždení Bročka.
Vysnený štát
Predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič pripomenul, že Štefánik sa dožil vysneného spoločného štátu Slovákov a Čechov, avšak práve návrat do vlasti sa mu 4. mája 1919 stal osudným. Jeho predčasnou smrťou Slovensko podľa Viskupiča prišlo o výnimočnú a spájajúcu osobnosť, ktorá potom chýbala pri budovaní novej republiky. Život Štefánika pri jeho najstaršej soche na Slovensku, ktorá bola odhalená v roku 1924, priblížila riaditeľka Štátneho archívu v Trnava Júlia Ragačová.
Tu chcem ležať
Aj keď neexistujú historické záznamy o pobyte Štefánika v Trnave, známy je jeho blízky vzťah k národnému umelcovi Mikulášovi Schneidrovi-Trnavskému a jeho rodine. Hudobný skladateľ, trnavský rodák, vo svojej spomienke opisuje svoj výstup so Štefánikom na vrch Bradlo v roku 1912. Keď prišli na vrchol, Štefánik sa po chvíľke pozorovania celého okolia podelil o svoje myšlienky.
"Keď umriem, tu chcem ležať. Odtiaľto uvidím celé moje drahé Slovensko," zaznamenal do svojich spomienok Mikuláš Schneider-Trnavský.
