BRODSKÉ. Bruno Malík pochádza z Brodského, ale žije a pracuje v Česku. Na vysokej škole vyštudoval zubnú techniku, ktorej sa posledný rok venuje naplno. Od svojich pätnástich rokov sa však popri škole a neskôr práci naplno venoval hudbe.
Ako dídžej spolupracoval s umelcami ako Kali, Peter Pann, Celeste Buckingham, Majk Spirit a ďalšími. Posledný rok si však s hraním dal pauzu a hrá už len na akciách, na ktorých chce. O svojej kariére dídžeja, ale i práci zubného technika a ďalších zaujímavostiach porozprával v rozhovore.
Ako sa to teda celé začalo, vaše hranie, a to že ste sa stali dídžejom?
– Hraniu som sa aktívne venoval desať rokov. Celé sa to začalo v mojich pätnástich rokoch. Zbieral som skúsenosti a popritom som študoval marketing a manažment na strednej škole. Na vysokej som študoval zubnú techniku, po škole som išiel pracovať do Česka, ale hranie som robil popritom.
Ako fungujete v súčasnosti?
– Neskôr som v práci v zubnej technike trávil 18 až 20 hodín denne a cez víkendy som nespal, preto to bolo ťažké skombinovať. Istý čas som mal trištvrte roka
Lucia Ovečková: Kým budem na svete, chcem ľuďom pomáhať Čítajte pauzu v laboratóriu a venoval som sa len hraniu. Teraz mám približne rok pauzu od hrania a naplno sa venujem zubnej technike. Zistil som, že mi to zobralo veľmi veľa energie, takže som sa jedného musel vzdať. Nevzdal som sa však toho úplne, pretože teraz robím len akcie, ktoré chcem.
Keď ste si povedali, že treba načas s hraním skončiť, bolo to úplne?
– Keď som si povedal, že na čas si dám pauzu od hrania, tak sa to spája s jednou náhodou. Bol som na návšteve v Bratislave, prechádzal som sa po Starom Meste a stretol som kamaráta, s ktorým sme organizovali akcie. Nejaký čas sme neboli v kontakte, preto jeho prvá otázka bola, či s ním idem večer hrať. Nakoniec sme sa dohodli, že raz začas pôjdem hrať.
Boli ste aj teraz niekde hrať, ako ste sa cítili?
– Pred mesiacom som bol hrať na jednej akcii. Docielil som svoj cieľ, že som vystupoval len ako headliner a pekne som si odohral svoj čas, ktorý som mal pripravený a to bolo všetko. Takže som si vlastne splnil aj svoj sen, o ktorý som bojoval desať rokov, a teda išiel som hrať na akciu, ktorú som chcel a vybral som si ju.
Podľa čoho si teraz vyberáte, na túto akciu idem hrať a na túto nie?
– Podľa ničoho, už je to fakt len na báze toho, či chcem alebo nechcem. Bolo to v štádiu, keď sa to takmer dostalo na druhý breh. Tým chcem povedať, že som to robil preto, aby som si zarobil a tým sa z toho pomaličky začalo vytrácať čaro, pre ktoré som s tým začal. Teraz je to len o vášni, lebo to nemusím robiť pre peniaze.
Aký ste mali dôvod začať hrať, keď ste mali pätnásť?
– Hudba ma vždy bavila. V našej rodine mamina hráva už od siedmich rokov na klavíri a ona ma vlastne viedla k hudbe. Musím povedať, že aj otec, ale on bol skôr v hudbe pasívny. Keď som bol malý, skúšal som klavír, gitaru, flautu. Nič z toho ma však nechytilo tak ako vinyl – tá doska ma najviac fascinovala.
Ako to vzniklo? Doma ste si začali hrať?
– Vzniklo to tak, že ma vždy fascinovala technika a vždy som chcel mať nejaké pulty. Ani som nevedel, čo na čo je. Raz sme šli s kamarátmi do klubu do Kútov na diskotéku. Tam som videl pána, ktorý hral a celý večer som sa na neho pozeral. Nejakým spôsobom sme sa dali do reči a už to išlo. Zistil som, čo ako funguje a začal som si vyberať, skúšal som. Najskôr som začal s prehrávačmi, gramofónmi. Najviac ma chytili gramofóny, tá klasika a šiel som do toho.
Ako ste ku všetkej technike prišli, keďže ste boli študent?
– Vždy som mal brigády a všetky peniaze išli do toho. Všetko som si kupoval postupne. Úplne prvé, čo som mal, bol mixážny pult a dve DVD-čka. Nemal som
Michal Jánoš: Záhorie je mojím domovom, mám to tu rád a rád sa sem vraciam Čítajte žiadne základy a nevedel som žiadne princípy, ako by to malo fungovať. Chalani mi povedali: „Tu to máš a skúšaj.“ Na všetko som prichádzal sám, neskôr prišiel internet. Som skôr samouk a všetko som sa učil postupne.
Na tie akcie ste chodili ako pomocník, či ako to bolo zo začiatku?
– Na začiatku som chodil na spoločenské akcie a hral som pre známych, aby som si zarobil. Asi po roku som sa dostal hrať aj do klubov.
Začiatkom boli pre vás dedinské zábavy či tieto spoločenské akcie?
– Začiatok, ktorý ma ohromil, boli pre mňa kluby, ale začiatok mojej kariéry odštartovali najmä akcie v uzavretej spoločnosti a zábavy. Odtiaľ som sa dostal hrať do vinárne do Moravského Sv. Jána, neskôr do jedného podniku v Holíči. Tu sa ku mne a kamarátovi pridali ešte ďalší dvaja chalani a začali sme naberať kontakty.
