Svetový pamätný deň Arménskej genocídy si pripomenú v Trnave

Na jar tohto roku uplynie 104 rokov od tragickej historickej udalosti, keď 24. apríla 1915 (v priebehu prvej svetovej vojny) začala turecká vláda s deportáciami obyvateľov arménskej národnosti vrátane arménskej elity z Istanbulu.

V skutočnosti však nešlo o presídlenie obyvateľstva ale o faktickú likvidáciu tejto etnickej skupiny v Osmanskej ríši. O likvidáciu, ktorá nemala v moderných dejinách obdoby v miere, krutosti a bezohľadnosti. O likvidáciu, ktorá bola nielen národnostne aj hlboko nábožensky motivovaná.

O likvidáciu, ktorá sa stala bezprostrednou inšpiráciou ďalších podobných tragédií masového rozsahu, ktoré s udiali v priebehu prvej, či druhej svetovej vojny alebo v období rozpadu kolónií.

Pre demokraticky a humánne zmýšľajúcich ľudí nemôže byť nikdy akceptovateľná nielen arménska genocída samotná ale ani predstava, že by sa na túto tragédiu malo pomaly zabudnúť – je našou povinnosťou pripomínať si ju kvôli jej obetiam ale aj kvôli tým, čo ju prežili a ich potomkovia sú tu medzi nami a taktiež aj kvôli nám samotným, hoci sa nás bezprostredne nedotýkala, no stále hrozí, že sa podobné udalosti môžu v budúcnosti zopakovať.

„Počet obetí arménskej genocídy je obrovský a a hrôzostrašné následky ešte umocňujú beštiálne a surové praktiky uplatnené pri transporte a likvidácii obyvateľstva. Počet obetí a územný rozsah dosiahli absolútne nebývalých rozmerov a celý priebeh aj organizácia tohto vyvražďovania prekročilo vtedajšiu historickú skúsenosť ľudstva a presahuje chápanie dnešného človeka. Je základnou človečenskou povinnosťou každého obyvateľa zeme takéto udalosti odmietnuť a aktívne proti nim bojovať,“ uvádza Rastislav Mráz, predseda občianskeho združenia Naše mesTTo Trnava.

„Táto naša občianska povinnosť sa stala omnoho akútnejšou v kontexte vyhlásenia Adolfa Hitlera zo dňa 22. augusta 1939, keď tento fanatický vodca a psychopat nabádal nemeckých vojakov len niekoľko dní pred útokom na Poľsko k dôraznej bezohľadnosti voči civilnému obyvateľstvu odkazujúc na arménsku genocídu s posmešnou otázkou „Kto si dnes (1939) spomenie na Arménov?““ doplnil Mráz.

Občianske združenie Naše MesTTo spoločne s vedením Fakulty sociálnych vied UCM v Trnave sa rozhodli zorganizovať pietnu spomienku na smutné dni rokov 1915 až 1918 a formou odborných prednášok pre verejnosť nedovoliť na túto tému zabudnúť.

„Sme radi, že záštitu nad podujatím prevzal osobne dekan FSV UCM doc PhDr. Jaroslav Mihálik, PhD. a prvým čestným hosťom na prednáške bude bývalý predseda SNR pán František Mikloško, ktorý v slovenskej legislatíve presadil, že sme ako jedna z prvých krajín na svete prijali zákon o arménskej genocíde, za čo ho v roku 2012 vyznamenal arménsky parlament Medailou cti,“uvádza projektový manažér celého podujatia Ivan Matušek.

„Na podujatí zaznejú odborne vypracované prednášky od renomovaných autorov a publicistov Vahrama Chuguryana z Bratislavy, spisovateľky a prekladateľky Kataríny Džunkovej, t.č. z Prahy a kňaza a historika Jána Krupu z Banskej Bystrice. Vstup na podujatie je voľný a očakávame, že do auly UCM na Bučianskej ulici v Trnave zamieria nielen študenti trnavských vysokých škôl ale aj široká verejnosť,“ povedal Matušek.

Pietna spomienka na Arménsku genocídu spojená s odbornými prednáškami sa bude konať v stredu, 24.4.2019 od 17:30 hod. v aule Fakulty sociálnych vied UCM, na Bučianskej ulici 4. v Trnave.