Tomáš Košút je rodákom z Piešťan, kde aj futbalovo vyrastal do svojich dvanástich rokov. Jeho cesta neskôr viedla do Nitry. Už od malička inklinoval k Spartaku, kde s otcom chodieval na futbal. Ako sám dodáva, ku klubu mal vždy pozitívny vzťah, preto keď prišla ponuka z Trnavy, neváhal.
29-ročný obranca pôsobil viac ako desať rokov v zahraničí, kde naposledy v najvyššej bulharskej súťaži obliekal dres FC Vereya. Vyskúšal si však aj maďarskú ligu v Honvéd Budapešť, poľský Arka Gdynia či rezervu Sparty Praha. Najviac štartov si však pripísal za české FC Slovácko, kde ich mal celkovo 158.
S Tomášom Košútom sme sa rozprávali o tom, ako sa v Spartaku zabehol a ako hodnotí jarnú časť Fortuna ligy, ale aj napínavý zápas v Slovenskom pohári.
V Piešťanoch ste vyrastali ako mládežník, je to vaše rodné mesto. Chodievate sa sem-tam pozrieť aj na zápas, alebo sledujete, ako sa Piešťanom darí?
– V Piešťanoch som vyrastal ako mládežník a aj napriek tomu, že som odišiel do Nitry, vždy sa na štadión idem rád pozrieť, ak mám čas. Osobne sa poznám s niektorými chalanmi a sledujem, ako sa im darí.
Naposledy ste na Slovensku obliekali dres Nitry, v zahraničí ste pôsobili dlhé roky, prečo ste sa rozhodli práve pre Spartak?
– Riešil som viaceré ponuky, no keď mi zavolal generálny manažér Spartaka, či nemám záujem, neváhal som. Táto ponuka sa mi zdala byť najlepšia, aj vzhľadom na to, že som chcel byť doma. Do Trnavy som na futbal chodil od malička, a to pre mňa boli dôvody, prečo som sa tak rozhodol.
Spartak mal cez zimnú prestávku turbulentné obdobie, vedeli ste, do čoho idete?
– Áno, vedel som, čo sa v Spartaku deje. Sledoval som aj celý priebeh ligy, ako aj jeho pôsobenie v skupinovej fáze Európskej ligy.
Nikto nevedel, čo má po zimnej prestávke od Trnavy očakávať. V úvodných zápasoch ste dokázali, že nie je dôvod na podceňovanie, dá sa povedať, že ste sa ako kolektív zohrali pomerne rýchlo?
VIII. LIGA MEVASOX: O prvé miesto sa pobijú Sokolovce s V. Orvišťom Čítajte – Určite to nie je ešte ideálne, zimná prestávka priniesla do Trnavy viaceré zmeny, ktoré sa odohrali rýchlo. Zostavil sa však dobrý kolektív a práve kolektívnou hrou jeden za druhého sme si pomáhali a posúvali sa ďalej, čo sa odzrkadlilo aj na výsledkoch v prvých dvoch kolách. Vo futbale však býva, že prídu aj horšie zápasy, čo sa nám stalo v stretnutí so Sereďou, kde sme podali zlý výkon, no stále pracujeme na tom, aby sa to zlepšovalo.
Máte za sebou aj špecifický zápas na Tehelnom poli, ktorým sa otváral nový štadión, no chýbali tu trnavskí fanúšikovia. Ako hodnotíte toto stretnutie?
– Zápas sme chceli odbojovať a tímovo zvládnuť. Vedeli sme, že Slovan nebude chcieť v takomto zápase stratiť body, poznali sme jeho silu a vedeli sme, čo nás čaká. Boli sme pripravení, hrali sme si svoju hru, držali sme našu taktiku, no nedokázali sme premeniť šance a Slovan tak vyhral zaslúžene.
Čo sa týka atmosféry na štadióne, jednoznačne mi tam chýbali trnavskí fanúšikovia. Prišlo mi to skôr tak, že diváci si prišli pozrieť štadión ako zápas a neurobili takú atmosféru, akú by si toto stretnutie zaslúžilo. K štadiónu poviem len toľko, že je to krásny štadión, no je tam aj veľa vecí, ktoré sa ešte musia dokončiť.
Po Slovane prišiel už spomínaný dôležitý zápas so Sereďou o prvú šestku, ktorý vám nevyšiel. Boli ste pod tlakom a uvedomovali ste si dôležitosť tohto zápasu? Dá sa povedať, že ste si ho prehrali vo vašich hlavách?
